Už od 4. storočia sa mnísi na púšti modlievajú takzvanú Ježišovu modlitbu. Pre mňa osobne sa táto modlitba stala každodennou meditáciou. Kombinujú sa v nej dve formy: modlitba a meditácia. A meditácia je jednou z foriem modlitby. Privádza ma priamo do kontaktu s Bohom. Ježišova modlitba sa niekedy nazýva aj modlitbou srdca. Srdce v nej zohráva veľmi dôležitú úlohu. Chcel by som preto v krátkosti opísať túto modlitbu a potom preskúmať jej význam.
Spája sa v nej dýchanie s Ježišovou modlitbou. Pri nadýchnutí si ticho šepkáme: „Pane Ježišu Kriste…“ Pri týchto slovách sa vďaka Ježišovmu menu rozlieva v našich srdciach jeho láska a zohrieva nás. Pri výdychu sa pomodlíme slová: „…Syn Boží, zmiluj sa nado mnou.“ Človek má pri výdychu vnímať, ako ho preniká Ježišov duch, ako ho v celom tele prestupuje jeho láska a jeho milosrdenstvo. Má si uvedomiť, kam nás tieto slová vovádzajú. Do vnútorného priestoru ticha, kde hluk tohto sveta nemôže preniknúť. Teda na miesto, kde som sám so sebou ponorený do Božej lásky. Druhá časť Ježišovej modlitby sa môže trochu meniť. Tradícia nám zachovala rôzne verzie, napríklad: „Zmiluj sa nado mnou“ alebo „zmiluj sa nado mnou, hriešnikom.“ Prípadne: „Zmiluj sa, lebo sme zhrešili.“
Ježišovu modlitbu sa môžem modliť potichu ako strelnú modlitbu. Napríklad pri čakaní na autobus. Takto sa aj počas dňa spojím s Ježišom. Môžem sa ju však modliť aj ako meditáciu. Stačí, keď si na 20, prípadne 30 minút sadnem a prepojím ju s pravidelným dýchaním. Sú dva spôsoby, ako meditovať Ježišovou modlitbou. Môžem si ju opakovať vo chvíli, keď mnou lomcujú emócie, napríklad hnev, sklamanie alebo žiarlivosť, a práve pre ich zvládnutie si ju opakovať. Vďaka tejto modlitbe sa odpútam od svojich emócií. Ale zároveň ich v sebe nijako nepotlačím. Emócia vo mne síce zostane, no pôsobením Ježišovej modlitby prestane na mňa vplývať. Po nejakom čase zmení svoj náboj. A sám pocítim, ako sa v mojom vnútri postupne rozlieva pokoj. Ježišovu modlitbu sa však môžem modliť aj inak – keď sa v duchu budem sústrediť na Božie slovo, keď skrze Božie slovo, respektíve skrze Ježiša zostúpim do svojho najhlbšieho vnútra, do svojej vnútornej intimity. Na posvätné miesto, kde so mnou prebýva sám Ježiš, plný milosrdenstva a lásky. Prirodzene, takéto niečo nemôžem zažívať stále. Ale už aj tým, že viem o tomto účinku Ježišovej modlitby, si dokážem pri každej meditácii uvedomiť vnútorný, posvätný a blahodarný priestor vo mne. A tak okúsiť, akú slobodu, dynamiku, pokoj a lásku mi prináša.
Mnísi považujú Ježišovu modlitbu za súhrn celého evanjeliového učenia. V slovách tejto modlitby spoznávame obsah celej našej viery. Predovšetkým, že Boh sa stal človekom v Ježišovi Kristovi: „Pane Ježišu Kriste, Syn Boží.“ A v nasledujúcich slovách je prítomná aj naša nádej na spasenie: „Zmiluj sa nado mnou.“ Spásou sa tu však nemyslí len oslobodenie od hriechov, od viny. Ježišova modlitba skôr naznačuje, že spása znamená „byť preniknutý Ježišovou láskou“. Grécke slovo „eleison“ (zmiluj sa nado mnou) poukazuje na Božiu nežnosť a lásku. A práve v tom spočíva spása, keď sa cítim byť celkom nehodný akejkoľvek pozornosti, no pritom zažívam Ježišovu bezbrehú lásku. A táto láska vo mne premieňa všetok chaos a vnútornú rozorvanosť i moje hriechy na lásku.
Ježišova modlitba predstavuje pre mnohých mníchov výnimočný spôsob, ako sa dať preniknúť Ježišovým duchom. Hlavne pre mníchov východnej Cirkvi. Veď cieľom Božieho vtelenia v Ježišovi Kristovi bolo práve toto: aby sa človek prostredníctvom neho viac posvätil. A Ježišova modlitba je veľmi konkrétnou cestou. Prostredníctvom nej nás Ježišov duch čoraz viac napĺňa a premieňa. Ján Klimak – mních, ktorý žil v 7. storočí – prisudzuje tejto modlitbe výnimočnú vlastnosť. Vraj dokáže umŕtviť všetky naše skryté vášne, ktoré sú zahniezdené v našom srdci. Ježišova modlitba má za úlohu očistiť naše srdce od všetkých nesprávnych závislostí na pozemských veciach. Keď sa ju zbožne modlíme, „má moc zahriať naše srdce pre Ježiša Krista, aby sme mohli žiť pred jeho tvárou a posväcovali celú svoju telesnú bytosť, kým raz s Kristom definitívne nesplynieme“. Takýto účinok nepociťujeme každú chvíľu. Na tom, čo hovoria prví mnísi, môžeme vidieť, ako veľmi si túto modlitbu vážili. Pre mňa osobne predstavuje dobrého sprievodcu na duchovnej ceste.
Tento úryvok pochádza z knihy Malá škola modlitby, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
