Moja bolestná Matka, vidím, že sa pripravuješ na poslednú obetu, spočívajúcu v tom, že budeš musieť pochovať svojho mŕtveho Syna Ježiša. Sprevádzaš ho úplne odovzdaná do vôle neba a svojimi vlastnými rukami ho ukladáš do hrobu. Ako skladáš jeho údy a chystáš sa mu dať posledné zbohom a posledný bozk, preniká ťa bolesť, ktorá ti vytrháva srdce z hrude. Tvoja materinská náklonnosť ťa pribíja k jeho údom a moc lásky a bolesti spôsobuje, že tvoj život túži vyhasnúť a pripojiť sa k tvojmu mŕtvemu Synovi.
Úbohá Matka, ako sa len zaobídeš bez Ježiša? On je tvoj život, tvoje všetko. A predsa, taká je vôľa večného Boha, ktorý si to tak praje. Budeš musieť zápasiť s dvoma neprekonateľnými silami: láskou a Božou vôľou. Láska ťa pribíja k Ježišovi, aby si sa od neho už nikdy neoddelila, o slovo sa však hlási aj Božia vôľa, ktorá od teba žiada obetu. Úbohá Matka, čo len budeš robiť? Ako len s tebou súcitím! Nebeskí anjeli, príďte a odneste ju preč od stuhnutých Ježišových údov, inak zomrie.
A tu zrazu, aký div! Hoci sa zdalo, že zomrela spolu s Ježišom, zrazu počujem jej chvejúci sa hlas, prerušovaný vzlykmi, ktorý hovorí:
„Synu, milovaný Synu, toto bola jediná úľava, ktorá mi zostala a ktorá umenšovala moje bolesti o polovicu: vylievať si srdce pri ranách na tvojom nehybnom presvätom tele, klaňať sa im a bozkávať ich. Teraz mi bude odňatá aj táto útecha, tak si to praje Božia vôľa a ja sa jej podriaďujem. Syn môj, vedz, že ju chcem prijať, ale nedokážem to. Už len pri pomyslení na to ma opúšťajú sily a uniká zo mňa život. Dovoľ mi, Syn môj, zostať úplne pochovaná v tebe a celkom si osvojiť tvoj život, tvoje bolesti, tvoje skutky zadosťučinenia a všetko, čím si, aby sa do mňa vlial život a sila odlúčiť sa od teba. Len vzájomné odovzdávanie si života medzi tebou a mnou mi môže dať silu priniesť obetu, spočívajúcu v odlúčení sa od teba.“
Moja utrápená Matka, vidím, že pevne odhodlaná sa znova dotýkaš Ježišových údov a skláňaš sa k jeho hlave. Bozkom do nej ukladáš svoje myšlienky a berieš si jej tŕne, jej ubolené a zranené myšlienky a všetko, čo pretrpela. Ach, ako len túžiš oživiť Ježišovu myseľ svojím rozumom, dať svoj život za jeho život! Už cítiš, ako sa ti prinavracia život tým, že si do svojej mysle prijala Ježišove myšlienky a jeho tŕne.
Bolestná Matka, vidím, ako bozkávaš vyhasnuté Ježišove oči, a preniká ma nesmierna bolesť pri pohľade na to, že sa už na teba nedívajú. Koľkokrát ťa tieto božské oči, hľadiac na teba, vynášali až do nebies a dávali ti povstať zo smrti k životu! A teraz, keď na sebe necítiš ich pohľad, sa ti zdá, že umieraš. Preto vkladáš svoje oči do Ježišových očí a osvojuješ si horké slzy, ktoré ich napĺňali pri pohľade na urážky a opovrhovanie, ktorých sa mu dostáva od ľudských stvorení.
Moja bolesťou preniknutá Matka, vidím, ako bozkávaš jeho najsvätejšie uši a prihováraš sa im týmito slovami:
„Syn môj, je možné, že ma už nepočúvaš, ty, ktorý si počul aj ten najnepatrnejší záchvev môjho srdca? Teraz tu plačem a volám ťa, a ty ma nepočuješ? Ach, láska je ten najkrutejší tyran! Bol si pre mňa viac ako môj vlastný život a teraz budem musieť žiť s toľkou bolesťou? Preto teraz, Syn môj, vkladám svoj sluch do tvojho sluchu a osvojujem si všetko to, čo vytrpel tvoj najsvätejší sluch; v mojich ušiach znie ozvena všetkých urážok, ktorých sa dostalo tvojim ušiam. Len toto mi môže prinavrátiť život: tvoje utrpenie a bolesti.“
A zatiaľ čo to hovoríš, srdce ti zviera taká bolesť, že celkom strácaš hlas a zostávaš bez pohybu. Moja úbohá Matka, ako len s tebou súcitím! Koľko krutých úmrtí musíš pretrpieť!
Bolestná Matka, k slovu sa dostáva Božia vôľa, ktorá ti prinavracia pohyblivosť. Hladíš na najsvätejšiu Ježišovu tvár, bozkávaš ju a voláš:
„Môj milovaný Syn, aký si len zohyzdený! Keby mi láska nehovorila, že si môj Syn, môj život, moje všetko, nespoznala by som ťa, tak veľmi si zmenený! Môj milovaný Syn, tvoja vrodená krása sa zmenila na ošklivosť, tvoje ružové líca zastrela mŕtvolná bledosť, svetlo a pôvab, ktoré vyžarovali z tvojej krásnej tváre, oblažujúcej každého, kto sa na ňu zahľadel, sa zmenili na smrteľnú belobu. Syn môj, aký si len zúbožený! Aké skazonosné dielo vykonal hriech na tvojich presvätých údoch! Ach, ako rada by som ti prinavrátila tvoju pôvodnú krásu! Túžim vnoriť svoju tvár do tvojej tváre a vziať ju na seba spolu so zauchami, pľuvancami, posmeškami a všetkým ostatným, čo vytrpela. Ach, Syn môj, ak chceš, aby som žila, daj mi svoje bolesti, inak naisto zomriem!“
Tento úryvok pochádza z knihy Hodiny umučenia nášho Pána Ježiša Krista vo videniach Luisy Piccarrety, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
