Môj Ježišu, tvoja láska nemá odpočinku. Vidím, ako usádzaš svojich milovaných apoštolov, berieš si lavór s vodou, opásavaš sa bielou zásterou a kľakáš si k ich nohám tak pokorne, že týmto svojím gestom upútavaš pozornosť všetkých nebešťanov, privádzajúc ich do nemého úžasu. Aj samotní apoštoli tŕpnu od údivu, keď ťa vidia kľačať pri svojich nohách. Láska moja, povedz mi, čo vlastne chceš. Čo znamená toto tvoje ponížené gesto? Zračí sa v ňom pokora, o akej nikdy nebolo a nebude slýchať.
„Ach, dcéra moja! Túžim si získať všetky duše, a preto, pokorne kľačiac pri ich nohách ako úbohý žobrák, ich prosím a neprestajne dobiedzam, nastražujem osídla lásky, aby som ich do nich chytil.
Kľačím pri ich nohách s umývadlom naplneným vodou zmiešanou s mojimi slzami a túžim ich očistiť od každej nedokonalosti, a pripraviť ich na prijatie mňa samého prítomného vo sviatosti Eucharistie. Tento úkon prijímania môjho tela a krvi v Eucharistii mi tak veľmi leží na srdci, že túto službu nechcem zveriť ani anjelom, ani svojej drahej Matke, ale ja sám chcem očistiť najhlbšie vnútro duší, aby som ich pripravil na prijatie ovocia tejto sviatosti. A v apoštoloch som chcel na to pripraviť všetky duše.
Hodlám priniesť zadosťučinenie za všetky posvätné úkony a vysluhovanie sviatostí, najmä tie, ktoré vykonávajú kňazi naplnení duchom pýchy, ktorým chýba Boží Duch a nezištný úmysel. Ach, koľko dobrých skutkov, ktoré pre mňa robia ľudia, mi slúži skôr na potupu než na česť. Skôr na to, aby ma roztrpčili, než aby sa mi zapáčili. Skôr na to, aby mi privodili smrť, než aby mi dali život. Tieto urážky ma zarmucujú najviac zo všetkého. Áno, dcéra moja, spočítaj všetky najvnútornejšie urážky, ktorých sa mi dostáva, a prinášaj mi za ne zadosťučinenia skrze moje vlastné zadosťučinenia. Potešuj moje srdce napojené horkosťou.“
Moja utrápená láska, osvojujem si tvoj život a spoločne s tebou chcem prinášať zadosťučinenia za tieto urážky. Túžim vstúpiť do najskrytejších zákutí tvojho božského srdca a spolu s ním odčiňovať všetky, aj tie najskrytejšie urážky, ktorých sa ti dostáva od tých, ktorých najväčšmi miluješ. Môj Ježišu, túžim ťa vo všetkom nasledovať a spolu s tebou chcem navštíviť všetky duše, ktoré sa ťa chystajú prijať v Eucharistii. Túžim vstúpiť do ich sŕdc a spolu s tebou na ne vložiť ruky, aby boli očistené od všetkej špiny. Ježišu, svojimi slzami a vodou, ktorou si umyl nohy svojim apoštolom, obmyme duše, ktoré ťa majú prijať. Očistime ich srdcia, zapáľme ich a strasme z nich prach, ktorý ich poškvrňuje, aby si v nich – po tom, čo ťa prijmú – mohol nájsť skôr zaľúbenie než horkosť.
Moje láskyplné dobro, zatiaľ čo pozorne umývaš nohy svojich apoštolov, hľadím na tvoju tvár a vidím, že tvoje najsvätejšie srdce je prebodávané aj iným mečom bolesti. Tvoji apoštoli symbolizujú všetkých budúcich synov a dcéry Cirkvi spolu so všetkými ich nedokonalosťami. Predstavujú teda všetko zlo a neduhy, ktoré sa budú vyskytovať v Cirkvi – súhrn všetkých tvojich bolestí. Jeden predstavuje slabosť, druhý klamstvo, ďalší je symbolom pokrytectva, iný stelesňuje neviazanú snahu o vlastný prospech. Svätý Peter je symbolom nestálosti a všetkých prehreškov, ktorých sa dopustia predstavení Cirkvi, vo svätom Jánovi môžeme vidieť urážky, ktorými ťa zahrnú tvoji najvernejší priatelia, a Judáš je prvým zo zástupu odpadlíkov, stelesňujúcim nesmiernu zlobu hriechov, ktorých sa títo všetci dopustia. Tvoje srdce sa zadúša bolesťou a láskou zároveň, až tak, že sa už nedokážeš ovládať a pri každom apoštolovi, ktorému umývaš nohy, prepukáš v plač, prosiac Otca, aby netrestal tieto urážky, a namiesto toho zoslal ľuďom účinný liek.
Môj Ježišu, celkom sa s tebou zjednocujem, osvojujem si tvoje modlitby, skutky zadosťučinenia a lieky, ktoré predpisuješ dušiam. Túžim zmiešať svoje slzy s tvojimi slzami, aby si nikdy nebol sám, a vždy si ma mal po svojom boku, ochotnú niesť spolu s tebou tvoje bolesti.
Láska moja, vidím, ako rad-radom umývaš nohy svojich apoštolov, a už si pri Judášovi. Počujem, ako sa z tvojej hrude derie namáhavý ston. Tvárou v tvár Judášovi nielenže plačeš, ale priam vzlykáš; umývaš mu nohy, bozkáš ich a tisneš si ich k srdcu. Nie si schopný nič povedať, lebo sa zadúšaš plačom, a tak naň len hľadíš očami zaplavenými slzami a vo svojom srdci sa mu prihováraš:
„Syn môj, hlasom svojich sĺz ťa prosím, neodíď do zatratenia. Daj mi svoju dušu, o ktorú ťa prosím kľačiac pri tvojich nohách. Povedz, čo si praješ. Po čom túžiš? Dám ti všetko, len nech ťa nestratím. Ja tvoj Boh ťa prosím – ušetri ma tejto bolesti.“
Potom si opäť pritisneš jeho nohy na svoje srdce; vidiac Judášovu tvrdošijnosť ho však zovrie skľúčenosť, začne sa zadúšať láskou a ty len-len že neomdlieš. Srdce môjho srdca a život môjho života, dovoľ mi, aby som ťa podoprela držiac ťa vo svojom náručí. Uvedomujem si, že tvárou v tvár Judášovi sa uchyľuješ k tým istým láskyplným úskokom, ktorými sa pokúšaš získať každého tvrdošijného hriešnika.
Srdce môjho srdca, súcitím s tebou a prinášam ti zadosťučinenia za urážky, ktorých sa ti dostáva od duší, ktoré sa zatvrdzujú a odmietajú sa obrátiť. Obíďme, prosím, spoločne celú zem, a keď nájdeme tvrdošijných hriešnikov, dajme im tvoje slzy, aby ich obmäkčili, tvoje bozky a tvoje mocné objatia lásky, aby ich pripútali k tebe tak pevne, že ti nebudú môcť uniknúť, a tak utíšia tvoju bolesť nad Judášovou záhubou.
Tento úryvok pochádza z knihy Hodiny utrpenia nášho Pána Ježiša Krista vo videniach Luisy Piccarrety, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
