Známy taliansky básnik a prozaik Alexander Manzoni (†1873 v Miláne vo veku 89 rokov) až do svojho vysokého veku často chodieval na svätú omšu. Jedného dňa, keď bolo veľmi chladno a veterno, ho domáci odhovárali od návštevy kostola. Manzoni im však odporoval: „Ak by niekto z vás vyhral na žrebe 100 000 lír a dnes by bol posledný termín, keď by si mohol prevziať túto výhru, neponáhľal by sa azda hneď po ňu?“ Keď mu ktosi odvetil, že výhra 100 000 lír v lotérii sa nedá porovnávať s omšou, básnik reagoval takto: „Svätá omša má oveľa vyššiu cenu než 100 000 lír. Možno pre vás má vyššiu cenu výhra, pre mňa nie. Ani žiadne zlato na svete nedokáže vyvážiť cenu svätej omše.“

Obeta svätej omše má nekonečnú cenu. Zúčastniť sa na svätej omši a prinášať túto najsvätejšiu obetu má vyššiu cenu ako čokoľvek iné.

Obeta nie je nič iné ako dar, ktorý prinášame Bohu. Dar má o to väčšiu cenu, o čo vznešenejší je darca a vzácnejší obetný dar. Pri obete je to presne rovnako: čím svätejší je ten, kto ju prednáša, a čím vzácnejší je obetný dar, tým väčšiu hodnotu má takýto dar v Božích očiach. Pri obete svätej omše majú obetujúci i samotný obetný dar nekonečnú hodnotu. Prednášajúcim i obetou je ten, o ktorom Boh Otec povie: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3,17). Preto má svätá omša nekonečnú hodnotu. Počas najsvätejšej obety sa Bohu vzdáva nekonečná česť. Jednou jedinou obetou svätej omše sa preukazuje Bohu väčšia česť ako všetkými skutkami, ktoré kedy svätci vykonali. Svätí v nebi preukazujú Bohu konečnú úctu. Kým tá, ktorú preukazujeme Bohu pri svätej omši, má nekonečnú hodnotu, lebo obetujúcim i obetným darom je sám Boží Syn (Goffine). Úctu, ktorej sa Bohu počas svätej omše dostáva, mu nepreukazuje človek ani anjel, ale sám Kristus. Len Kristus sám pozná veľkosť Božieho majestátu a vie, aká úcta Bohu náleží. Len on sám dokáže preukázať tomuto božskému majestátu náležitú úctu. Ľudia i anjeli sú schopní Bohu vzdať úctu, ktorá sa v porovnaní s tou, ktorú mu preukazuje Kristus, rovná prakticky nule (Cochem). Pri žiadnej obete sa Boh neponižuje tak, ako pri obete svätej omše. Pri nej sa Pán nekonečnej velebnosti, Boží Syn prebývajúci vo večnej sláve, uponižuje na oltári pred Najsvätejšou Trojicou až na úroveň nepatrného červíka (Cochem). Svätá omša má tú istú cenu, akú má obeta na Kalvárii (sv. Ján Chryzostom). Obetuje sa pri nej tá istá obeta ako na Kalvárii. Pred touto obetou svätej omše miznú všetky dávne obety Starého zákona, ako miznú hviezdy pred Slnkom. V týchto obetách Starého zákona našiel Boh zaľúbenie akiste preto, že boli predobrazmi Kristovej krvavej obety (Cochem). Preto má účasť na svätej omši, prinášanie obety svätej omše medzi všetkými podobnými úkonmi tú najvyššiu cenu. Ako Slnko prevyšuje všetky ostatné planéty čo do jasu a tým len prospieva Zemi, tak aj pobožná účasť na svätej omši prevyšuje svojou hodnotou a úžitkom všetky ostatné naše duchovné činnosti (Cochem). Pobožná účasť na svätej omši prekračuje všetky iné dobré skutky. Asi tak, ako Spasiteľova obeta na kríži nekonečne prevyšuje všetky jeho skutky a diela tu na zemi. Ak položíte všetky svoje dobré skutky, modlitby, pôsty, almužny a umŕtvovanie na jednu misku váh a na tú druhú položíte hoci len jednu jedinú svätú omšu, hneď zistíte, že nejde o rovnováhu, ale že miska váh so svätou omšou zaváži oveľa viac! (sv. Vavrinec Justiniani). Lebo svojím odriekaním predkladáme Bohu len svoje vlastné skutky. Účasťou na svätej omši mu ale neprinášame svoju vlastnú snahu, ale božské dary: Kristovo telo, Kristove zásluhy, Kristove cnosti – celého jednorodeného Syna Božieho (Cochem). Nič také sväté a božské ako túto obetu nedokážu veriaci Bohu predložiť (Tridentský koncil 22). Svätá omša je ohniskom všetkých duchovných aktivít (sv. František Saleský). Svätá omša má väčšiu cenu ako každý dobrý skutok, väčšiu ako púť na ktorékoľvek omilostené miesto (Cochem). Účasť na svätej omši je užitočnejšia ako ten najznamenitejší druh modlitby. Je viac ako rozjímanie, lebo pri rozjímaní si predstavujeme Krista, pri svätej omši ho však osobne stretávame (sv. František Saleský).

Prinášanie najsvätejšej obety a účasť na nej má väčšiu hodnotu ako každý dobrý skutok. Platí to aj v prípade, že je dôstojnosť a pobožnosť kňaza i veriacich na vysokej úrovni.

Svätá omša má dvojaký účinok. Na jednej strane pôsobí sama zo seba – tento účinok je nezávislý od toho, či kňaz je hodný alebo nie je. Svätá omša má však ešte aj druhý účinok – je to „dobrý skutok zo strany kresťanských veriacich“ (Tridentský koncil 22). Tento účinok však závisí od stavu dokonalosti a pobožnosti jednak kňaza, jednak veriacich. „Čím je kňaz svätejší a čím je pobožnejší, tým milšia je Bohu táto jeho obeta. A tým je aj prospešnejšia “ (K. Bona). V tomto zmysle je lepšie byť na svätej omši, ktorú slúži zbožný kňaz, ako na tej, ktorú slúži vlažný (sv. Bonaventúra). Čím svätejší a zbožnejší je kňaz, ktorý slúži svätú omšu spolu s veriacimi, tým bohatšieho ovocia sa im dostáva. A o to vyššia je hodnota takej svätej omše v porovnaní s dobrými skutkami (Sporer). Podobne je to s obetou na kríži. Obeta na kríži predstavovala nekonečnú cenu, a práve preto otvorila nebo. Mnohí prítomní, napríklad lotor po Ježišovej ľavej ruke, ale aj ostatní, tejto obety neboli hodní, a preto z nej nemali žiaden úžitok.

Tento úryvok pochádza z knihy Zázrak svätej omše, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.