Jedným z najstrašnejších tajomstiev kresťanskej viery je „mysterium iniquitatis“ (tajomstvo neprávosti). Zlo vo svete je realitou a takou realitou je aj to, že ak vykonáme zlo, znášame zaň následky. A nimi je peklo. Sväté písmo na mnohých miestach dosvedčuje, že existujú diabli a večné peklo a že každý človek musí počítať s možnosťou, že bude pre svoje hriechy zatratený. Sotva by sme našli svätca, ktorý by toto tajomstvo nebral ako strašné. Spomeňme napríklad svätú Teréziu z Lisieux, ktorá ho len ťažko prijímala.

V posledných desaťročiach sme dostali pomerne krátky, ale veľmi dôležitý a takpovediac autentický dôkaz o realite pekla. Každý kresťan by si ho mal vziať k srdcu. O to viac, že mnohí ľudia dnes pred ním zatvárajú oči. Ide o víziu pekla, ktorú mali tri fatimské deti. Je pozoruhodné, že toto fatimské videnie sa v mnohom zhoduje s videním Márie Anny Lindmayrovej. Panna Mária počas svojho tretieho zjavenia 13. júla
1917 zverila deťom tajomstvo.

Fatimské tajomstvo

O dvadsaťpäť rokov neskôr si kompetentné cirkevné autority povedali, že nastal čas odhaliť toto tajomstvo alebo aspoň nejakú značnú časť z neho, keďže je to v záujme záchrany duší. A tak ho môžeme uverejniť aj my.

Nasledujúce riadky Lucia napísala „v čistej poslušnosti a s dovolením nebies“.

„Tajomstvo pozostáva z troch rôznych vecí, ktoré však spolu úzko súvisia; dve z nich uvediem teraz, tretie musí zostať ešte v tomto momente zahalené.“

a) Prvé tajomstvo sa týka pekla:
„Keď Panna Mária vyslovila posledné slová („obetujte sa za hriešnikov“), o ktorých som informovala, rozovrela ruky, ako to robila v predchádzajúcich mesiacoch pri každom zjavení. Zdalo sa, že zväzok lúčov, ktorý od nej vychádzal, preťal zem a my sme videli niečo ako veľké ohnivé more. V ňom boli ponorené čierne, spálené bytosti, diabli a duše s výzorom človeka. Vyzerali takmer ako priehľadné, žeravé uhlíky. Metali sa v plameňoch do výšky a odskakovali na všetky strany ako iskry vo veľkom požiari. Boli bezvládne, a predsa nemlčali. Vydávali dokonca také strašné a kvílivé zvuky a tak kričali od bolesti a zúfalstva, že sme sa od hrôzy a strachu roztriasli. (Zrejme pri tomto pohľade som zo seba vydala bolestný výkrik, o ktorom mi potom ľudia hovorili). Diabli vyzerali strašne a odporne ako nejaké neznáme zvieratá, ale boli priehľadní ako žeravé uhlie.

Tento obraz trval len chvíľu a my musíme poďakovať našej láskavej nebeskej Matke, že nám vopred prisľúbila nebo, lebo inak by sme asi zomreli od hrôzy a zdesenia.“

Tento úryvok pochádza z knihy Stretnutia s dušami z očistca, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.