Keď Jade Devis z Rancho Cucamonga v Kalifornii zistila v decembri 2018, že je tehotná, poslednou vecou, ktorú mala na mysli, bola diagnóza rakoviny. Ale to je presne to, čo počula o dva mesiace neskôr, keď biopsia odhalila, že hrudka na jej prsníku nie je cystou. Jade bol diagnostikovaný Metastatický triple negatívny karcinóm prsníka, ktorý je podskupinou metastatického karcinómu prsníka s triple negatívnym fenotypom. Charakterizuje ho neprítomnosť estrogénových receptorov, progesterónových receptorov a HER2 receptora, z čoho vyplýva absencia cielenej liečby. Jeho typickou črtou je včasné metastázovanie, celkovo agresívny priebeh a vysoká frekvencia uzlinových a viscerálnych metastáz.
Napriek primárnej chemosenzitivite je prognóza tohto ochorenia veľmi zlá. V rozhovore Jade odhalila svoj strach, ktorý po jej diagnostikovaní pociťovala pre svoje nenarodené dieťa. “Cítila som sa úplne v pasci.” Jediný spôsob, ako sa pokúsiť o prežitie, bolo urobiť jednu vec, o ktorej som však bola presvedčená, že by som ju nikdy neurobila, lebo je v rozpore so životom môjho dieťaťa,“ povedala.
Lekári Jade odporúčali potrat a povedali jej, že jej nenarodené dieťa bolo príliš malé na to, aby vydržalo chemoterapiu. Zabitie jej predčasne narodeného dieťaťa bolo možnosťou, ktorú Jade však odmietla čo i len zvážiť. “Nechcela som nikomu dovoliť, aby mi predpovedal môj osud. Chcela som urobiť všetko pre to, aby som zachránila dieťa. Nechcela som nechať chorobu, aby mi vzala dieťa. Prijala som všetko s vedomím. Boh dal a Boh sa aj postará.“
Namiesto toho čakala Jade na začatie liečby, kým nebola asi v 25 týždni, čo bolo pre jej dieťa bezpečnejšie vydržať niektoré lieky a ožarovanie. Podstúpila liečebný režim s názvom FAC (5-fluóruracil, adriamycín, cyklofosfamid), ktorý sa najviac osvedčil u tehotných pacientiek. Stále nevedela, aký vplyv bude mať jej stres a liečba na jej dieťa. Po absolvovaní liečby po celú dobu tehotenstva sa Jade narodil v júli zdravý chlapec. Bol dokonalý a vážil 3,5 kg.
„Cítila som sa, akoby som zadržiavala dych po celú dobu, keď rástol vo mne a musela chodiť na chemoterapie,“ povedala. “Som šťastná, že som ho už porodila. Teraz je môj syn v bezpečí. “
Jade stále podstupuje chemoterapiu, z ktorých niektoré ju nechávajú tak vysilenú, že nedokáže udržať v náručí svojho syna. Jade však dostáva podporu svojej rodiny, ktorá jej pomáha. „Drží sa skvele,“ informuje jej onkologička. “Sme hrdí na to, ako všetko zvláda.” Lekárka zároveň povedala, že má odkaz pre ďalšie budúce mamičky, ktoré zistia, že majú rakovinu: „Existuje nádej. Nevzdávajte sa svojho života, svojich detí.“
Tip na knihu: Pane, príď mi na pomoc, Príď a uzdrav nás!, 61 minút k zázraku. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.