Koľkokrát to bolo?

„Na viac hriechov si nepamätám. Ľutujem ich všetky, sľubujem, že sa polepším …“ Koľkokrát vo svojom živote ste to povedali? Desiatky ráz? Stovky ráz? Alebo viac ako tisíc ráz? Poznáme to poníženie, keď znova vyznávame to isté – zasa ten istý opakovaný hriech. Je silnejší než my. Sľúbili ste sebe a Bohu toľkokrát, že „už nikdy“ a žiadny z týchto sľubov hoc aj tých najúprimnejších sa nesplnil.

Nastáva chvíľa, keď sa už nedokážete presvedčiť, že nad tým máte kontrolu – že potrebujete iba ostražitosť a silnú vôľu. Keď vás zasiahne bolestivá pravda, zistíte, že je to len otroctvo či závislosť. Čo cítite? Poníženie, hnev, hanbu, ba dokonca zúfalstvo. Pretože ste to skúšali, chceli ste a nič. Pretože viete, že skôr či neskôr sa tak stane znova. Pretože nemáte potuchy, ako s ním bojovať, dokonca ani neveríte, že tento boj má vôbec zmysel. Drvivý pocit, že ste jednoducho smiešni vo svojich sľuboch a úbohí vo svojom boji. A ten občasný hrozný pocit, koľko toho z vás hriech už vzal a stále berie. Koľko toho zničil vo vás, vo vašom živote, u ľudí okolo vás.

Smrť otrokovi

Odsúdený nemusel byť pribitý na kríž. Stačilo ho len správne priviazať k šibenici. Neprirodzene zakrivená hruď sa prepadla a odsúdený sa pomaly dusil. Aby sa nadýchol, musel sa zapierať nohami, ktoré omdlievali vyčerpaním a od pribitia; natiahnuté ruky predtým vykĺbené; hrudník tak, aby mohol dýchať.

Na dreve pribitý, zvislé brvno, na ktoré bol natiahnutý. Na chvíľu sa mohol nakloniť – ale len málo, lebo sa už nedokázal podopierať. Po chvíli sa odsúdený skĺzol zo zrádnej podpory, stratil dych, keď ho trhlo, a muky boja začali znova od začiatku. Agónia mohla trvať niekoľko dní. To bolo všetko, čo sa tam dialo. Bola to smrť pre najhorších kriminálnikov, pre vzpurných otrokov. Cieľom nebolo len zabiť odsúdeného, ​​ale čo najviac prehĺbiť jeho utrpenie. Jeho pomalé zomieranie malo byť „lekciou“ pre všetkých, ktorí to videli. Chcel túžiť po smrti. Žiadal ju.

Ponížený vystavením na oči verejnosti (v konečnom dôsledku sa ukrižovania konali na verejnosti, najčastejšie v blízkosti mestských brán alebo na križovatkách ciest) v nahote. Vyčerpaný na pokraji vytrvalosti, zúbožený a odsúdený na boj o prežitie, ktorý nedokázal zastaviť (pretože človek nedokáže prestať bojovať o dych). Áno, bola to smrť pre najhorších zločincov. Dlhá, pomalá, hrozná, hanebná. Takto Ježiš zomrel za nás – stotožnil sa so zločincami.

Zostúpil do pekla

A predsa – ako hovorí prorok – „nespáchal hriech“. Bol absolútne čistý, nevinný, nepoškvrnený. Dobrovoľne si vybral smrť zločinca, banditu a monštra, aby sa stretol na kríži s mojimi hriechmi. A zostal so mnou – úplne vinným – tam, kde ma zabíja a ponižuje hriech. Tam, kde som úplne bezmocný zoči-voči svojmu hriechu a zničený jeho dôsledkami. Svätý Pavol píše Korinťanom: „Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2Kor 5, 21). Kristus a hriech? Úžasná veta. Vyhlásenie, ktoré narúša náš pokoj. Prevyšuje našu schopnosť porozumieť a pochopiť.

Áno. Týmto „drastickým“ spôsobom sa apoštol vyjadril o jednom z najdôležitejších bodov Evanjelia – dobrej zvesti: Boh neprestáva pozerať na moje hriechy s nesúhlasom. Boh, ktorý ma vidí premoženého hriechom, nezostáva vonku. V Ježišovi vstupujem do vlastnej skúsenosti, že som hriešnik – porazený, utýraný hriechom. Zostupuje na jeho dno – do mojich „pekiel“.

Opúšťam Boha kvôli hriechu. Hľadá ma vo vlastnom hriechu. Odťahujem sa od neho a tisíckrát ho opúšťam. On ma nikdy neopúšťa a nikdy ma nenecháva samého. A ak ja, darebák pribitý na kríž vlastným hriechom, zavolám alebo zašepkám z posledných síl: Ježišu, spomni na mňa …, budem počuť Jeho prisľúbenie: Ešte dnes budeš so mnou v raji. A každé dobré, čestné zmierenie – ako hovoril svätý kňaz z Arsu – je okamihom, keď zídeme z kríža – ja a môj Boh, ktorý je so mnou ukrižovaný.

Modlitba

Pane Ježišu, ukrižovaný medzi zločincami, volám k tebe z hĺbky. Volám k tebe z hĺbky svojho hriechu a zo dna vlastnej bezmocnosti proti nemu. Ty poznáš môj hriech … (povedz Ježišovi, o aký konkrétny hriech ide, z ktorého sa nevieš dostať). Ty vieš o mne všetko. A stále ma miluješ. Miluješ ma aj v mojom hriechu. 

Prosím, pomôž mi oslobodiť sa od tohto môjho hriechu, od vlastnej závislosti, od otroctva tohto hriechu, v ktorom som tak dlho uviazol. A ak si moja sloboda vyžaduje čas, potom, prosím, daj mi nádej nikdy sa nevzdať. Nechcem sa odkloniť od cesty návratu k Tebe. Nepochybujem o Tebe, o Tvojej láske, milosrdenstve a tiež, že sa nikdy neunavíš, neurazíš a neprestaneš odpúšťať. Amen.

zdroj: Aleteia

Tip na knihu: Božie uzdravujúce milosrdenstvo, Milosrdenstvu v ústrety, Modlitba, naša najhlbšia túžba. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.