Imeldu Lambertini si vybral Boh ako svojho posla, aby začala konať Božiu prácu, a to mala iba päť rokov. Imelda sa narodila v Bologni v roku 1322 a bola jediným dieťaťom svojich rodičov. Jej otec, gróf Egano Lambertini, a jeho manželka, Castora, boli oddanými katolíkmi. Gróf Egano bol rešpektovaný a známy svojou štedrosťou, najmä voči chudobným a utláčaným v meste Bologna. Keď bola Imelda pokrstená, dostala meno Magdaléna. Ako rástla, vnímala vzor od oboch jej rodičov, ktorí jej rozprávali príbehy o Ježišovi, Márii a o svätých. Obaja ju učili viere a jej matka pociťovala zvláštnu oddanosť dušiam v očistci. Magdaléna si pre seba spravila miestečko vo svojej izbe, kde sa mohla modliť. Zo všetkých síl túžila premýšľať o Dieťati Ježišovi.

Na svoje piate narodeniny sa spýtala rodičov, či by mohla pristúpiť k svätému prijímaniu. V tom čase dieťa nemohlo prijímať, až kým nedosiahne vek 14 rokov. Magdaléna, ktorá pocítila týmto akúsi prázdnotu, teda musela čakať. Keď mala deväť rokov, pocítila hlbokú túžbu žiť v kláštore. Jej láska k Ježišovi bola neporovnateľná. Všetky jej myšlienky smerovali o uvažovaní, že najlepšou vecou, ktorú by človek mohol urobiť, je zamerať sa na dosiahnutie neba. Zúfalo chcela žiť na mieste modlitby, kde by sa mohla úplne oddať láske k Ježišovi. Začala prosiť svojich rodičov, aby jej dovolili vstúpiť do kláštora. Zaujímavé je, že v tých dňoch bolo zvykom, že rodičia dovolili svojim deťom, ktoré pocítili túžbu stať sa rehoľníkom alebo rehoľníčkou, aby sa mohli presťahovať na miesto modlitby a uctievania. Magdalénini rodičia jej prianie splnili a presťahovali sa do kláštora sv. Márie Magdalény mimo Bologne.

Mladá Magdaléna sa zdala byť príliš mladá na to, aby nosila dominikánsky habit, ale sestry prosila s takou vášňou, že nakoniec ustúpili. Dievčinu naplnila radosť, keď jej obliekli habit a začali ju volať sestra Imelda. Deväťročná sestra sa začala okamžite venovať modlitbe a pokániu. Už ako dieťa tvrdo pracovala na dodržiavaní pravidiel rádu a všetko konala správne. Stala sa vzorom mnohých sestier, ktoré s ňou žili. Imelda si našla kútik v zadnej časti kláštornej záhrady a postavila si malú repliku Kalvárie. Tu chodievala a meditovala o Ježišovom utrpení. Jediná vec, po ktorej sestra Imelda túžila viac než čokoľvek iné, bolo zjednotenie s Ježišom skrze sväté prijímanie. Pýtala sa sestier: „Ako je možné prijať Ježiša do srdca a nezomrieť?“

Boží plán pre sestru Imeldu sa uskutočnil 12. mája 1333. Mala vtedy 11 rokov. Kľačala sama v kútiku na chóre a sledovala, ako ostatné sestry pristupujú k svätému prijímaniu. Chcela s takou túžbou prijať prijímanie, že sa modlila a zároveň plakala. Zostala v kostole a sledovala, ako mníšky a kňaz odchádzajú. Mníšky, ktoré vychádzali vonku, zrazu ucítili krásnu vôňu. Nasledujúc túto vôňu zamierili späť do kaplnky a k ich úžasu uvideli jasnú hostiu, ktorý sa vznášala nad hlavou Imeldy. Okamžite zavolali kňaza.

Ten sa vrátil a zočil tento zázrak. Držal paténu a pokľakol v adorácii pred víziou. Ako kľačal, hostia pomaly klesala na paténu. Teraz vedel, čo má robiť. Podal hostiu sestre Imelde, ktorá v tom okamihu prijala svoje prvé sväté prijímanie. Neuveriteľné, láska a radosť, ktorú pocítila mladá mníška, bola pre ňu príliš silná. Po prijatí prijímania zavrela oči a zomrela naplnená svojím Spasiteľom a Jeho láskou.

Blahoslavená Imelda je patrónkou prvoprijímajúcich detí a jej nádherné neporušené telo možno vidieť v kostole sv. Žigmunda v Bologni v Taliansku. Imelda Magdaléna bola v roku 1826 blahoslavená pápežom Levom XII. Blahoslavená Imelda, prosíme, oroduj za nás všetkých.

zdroj: Aleteia

Tip na knihu: Moc každodennej svätej omše, 7 tajomstiev Eucharistie, Skroť svoje nepokojné srdce. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.