V 17. storočí sa odohral tento príbeh: isté dievča navštívilo benediktínskeho opáta Millána de Mirando v kláštore Panny Márie z Montserrat, aby obetovala tri omše za svojho zosnulého otca. Mladé dievča bolo úplne presvedčené, že tieto omše urýchlia jeho cestu do neba a vyslobodia ho z očistcových múk. Opát pohnutý detinskou vierou dievčiny odslúžil prvú omšu hneď nasledujúci deň.
Pri omši mladé dievča kľačalo a keď pozrelo hore, videla svojho otca pri oltári, kde kňaz práve slúžil omšu. Opisovala svojho otca ako “kľačal obkolesený strašnými plameňmi”, pričom sa nachádzal vedľa oltára. Niekto upozornil kňaza na tento zázračný jav a kňaz nato prikázal dievčaťu, aby položila kúsok látky (vreckovky) na miesto, kde jej otec kľačal. Vreckovka okamžite začala horieť, aby to všetci videli. Kňaz nevidel otca dieťaťa. Celý výjav bol potvrdením toho, že otec dievčaťa bol očisťovaný očistcovými plameňmi.
Druhá omša sa slúžila za odpočinok duše jej otca a dievča opäť zazrelo svojho otca. Tentokrát bol na krok od diakona “oblečený v žiarivo-farebnom obleku”. V tomto štádiu bol jej otec stále v očistci, ale plamene sa ho už nedotýkali.
Na tretej omši videla svojho otca naposledy. Počas slávnosti bol “oblečený v snehovo bielom obleku”, ale na záver svätej omše sa stalo niečo mimoriadne. Dievčatko zvolalo: “Otec odišiel a vystúpil do neba!” Už sa nemusela starať o dušu svojho otca, keď s istotou vedela, že vstúpil do nebeských brán.
Tip na knihu: 365 dní s dušami v očistci, Stretnutia s dušami z očistca, Utrpenie a radosti očistca. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.
