Písmo nás učí: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom“ (Prís 9, 10). Svätý Tomáš Akvinský zdôrazňuje, že najväčším darom Ducha Svätého je múdrosť. Nábožnosť by však mala pôsobiť ako prvá. Dar bázne Božej úzko súvisí s čnosťou pokory. Tento dar nás osvieti, aby sme si uvedomili pravdu o sebe a síce, že sme všetci slabí, náchylní na pády a morálne zlyhania. Vieme, že bez Boha a jeho všadeprítomnej lásky, jeho preventívnej a všestranne udržujúcej milosti sme schopní nielen zhrešiť, ale zhrešiť rýchlo a dokonca aj ťažko. A spolu so svätým Augustínom dobre vieme, že všetko dobro, ktoré sme vykonali, je zásluhou Božej milosti; a všetko zlo, ktoré sme spáchali, je dôsledkom našej neschopnosti odpovedať na Božiu lásku. Proste: máme to v hlave upratané.

Varovanie a bdelosť. Ježiš vyzýval apoštolov v Getsemanskej záhrade: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé“ (Mt 26, 41). Svätý Pavol to jasne pochopil, keď tvrdil, že namiesto dobra, ktoré chcel konať, robil pravý opak a to pre slabosť svojho tela. Keď bol raz svätý Filip Neri v Ríme, zbadal na ulici v špinavej priekope človeka. Šiel k nemu a povedal: „Idem tam len vďaka Božej milosti!“ Svätá Terézia potvrdila Neriho výrok vyznaním, že by bola schopná tých najodpornejších zločinov a hriechov ľudstva, keby ju nechránila Božia milosť. Hlavným dôvodom, pre ktorý neupadla do mnohých hriechov, bolo jednoducho to, že „Boh jej vyčistil cestu“. Skrátka, Boh zasiahol a odstránil pasce, do ktorých môže každý z nás kedykoľvek spadnúť. Z najhorších hriešnikov sa môžu stať tí najväčší svätci; no platí to aj naopak. Preto musíme bdieť.

Ochrana pred večným odsúdením. Dar bázne voči Bohu nám môže pomôcť, aby sme vo večnosti nestratili svoju dušu. „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom“(Prís 9, 10). Ak nás už nevedie láska k Bohu (čo by bol ten ideálny stav), potom nás môže usmerňovať aspoň bázeň voči Bohu a spravodlivému Božiemu trestu. To nás môže v konečnom dôsledku zachrániť, postrčiť k tomu, aby sme sa vzdali hriechu a zmenili svoj život k lepšiemu.

Uvažovanie o realite pekla. Cieľom nášho života by mala byť stále väčšia láska k Bohu. Deň čo deň rásť v osobnej svätosti. Ak sme však ešte nedospeli k takejto pravej a úprimnej láske, potom bázeň voči Bohu, ktorá je počiatkom múdrosti, nám môže pomáhať vyhýbať sa pádom do smrteľných hriechov. Alebo, ak do nich padneme, pomôže nám rýchlo vstať a doslova bežať ku sviatosti zmierenia. Mnohých svätcov motivovala Božia bázeň, ktorú vyvolalo rozjímanie o pekle. Panna Mária vo Fatime ukázala realitu pekla trom malým pastierikom – Lucii, Hyacinte a Františkovi. Tak nesmierne to nimi otriaslo, že podľa ich slov by na mieste zomreli od strachu, ak by už vopred nemali prísľub, že prídu do neba. Odvtedy sa tieto malé deti, pohnuté láskou k úbohým dušiam, vrúcne a vytrvalo obetovali za hriešnikov. A ako vieme, súrodenci František a Hyacinta sa stali dvoma najmladšími svätými Katolíckej cirkvi. Všetko to malo počiatok v bázni voči Bohu.

Tento úryvok pochádza z brožúrky Sedem darov Ducha Svätého pre dušu, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.