Definícia odpustkov je vyjadrená v kánone 992 Kódexu kánonického práva: ,,Odpustky sú odpustením časného trestu pred Bohom za hriechy vzhľadom na vinu už zotretú, ktoré vhodne disponovaný veriaci za istých a určených podmienok dosahuje pomocou Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia s autoritou spravuje a udeľuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“ Podľa náuky Cirkvi, každý spáchaný hriech so sebou prináša vinu a trest. Vina za hriechy nám je odpustená vo sviatosti pokánia, avšak trest zostáva (nejde však o trest v zmysle trestno-právnej sankcie). Tresty za hriechy si môžeme odpykať po smrti v očistci. No existujú aj iné možnosti, ako sa časných trestov za hriechy zbaviť už tu na zemi, respektíve ich zredukovať – dobrými skutkami, pokáním, ale najmä získaním odpustkov, ktoré Cirkev udeľuje z nevyčerpateľného pokladu zásluh Ježiša Krista a svätých. Získaním odpustkov sa zbavujeme trestov za hriechy, avšak bolo by nesprávne chápať to ako vykonanie či splnenie si úlohy, ktorú mám. Človek nikdy nebude schopný zadosťučiniť za svoje hriechy, splatiť dlh za všetko to, čo vykonal. To už spravil Kristus svojou obetou na kríži, raz a navždy. Človek si nezaslúži odpustky, nepatria mu. Odpustky sú absolútnym darom Božieho milosrdenstva a je len na nás, či tento dar prijmeme.

Katechizmus Katolíckej cirkvi podáva definíciu tejto náuky nasledovne: ,,Treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá ‚večný trest‘ za hriech. Na druhej strane, každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebujú očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného ‚časného trestu‘ za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu. […] Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech zostávajú“ (KKC 1472, 1473).

Je dôležité upriamiť náš pohľad na ďalší rozmer odpustkov, a to na rast v čnostiach a kresťanskej láske. Odpustky nie sú v žiadnom prípade len prostriedkom, ktorým sa odstraňujú tresty za hriechy. Úlohou odpustkov je aj pomáhať človeku v napredovaní. Udelené odpustky znižujú (čiastočné odpustky) alebo úplne snímajú (úplné odpustky) všetku vinu získanú za hriechy, ktorá bráni človeku tvoriť úzke spoločenstvo s Bohom. Podľa obrazu Stvoriteľa, odpustky umožňujú kajúcemu a vyspovedanému veriacemu nachádzať pomoc v tejto špeciálnej forme lásky Cirkvi, pomáhajú mu zanechať starého človeka a obliecť si nového.

Ďalší − dovolím si povedať, že ten najdôležitejší − rozmer odpustkov je fakt, že sa nimi vyjadruje bezbrehá Božia láska k človeku. V Starom zákone dal Boh Adamovi a Eve ponuku žiť v jeho láske, oni však túto dôveru zradili prvotným hriechom. Náš Boh je Bohom ďalších šancí, veď v dejinách sa mnohokrát zľutoval nad vyvoleným národom, až napokon nám dal ten najväčší dar – svojho Syna, Vykupiteľa človeka. Avšak Boh vie, akí sme krehkí, a preto nám Kristus po svojom zmŕtvychvstaní dáva ďalší veľkonočný dar – sviatosť pokánia a s ňou súvisiacu odpustkovú prax Cirkvi. Dynamika starostlivosti Boha o človeka je úžasná! Napriek prvotnému hriechu Boh posiela na zem svojho vlastného Syna, aby spasil ľudstvo. Keď Kristus po svojom zmŕtvychvstaní prichádza k apoštolom, dáva im moc zväzovať a rozväzovať. A Cirkev nám z tohto pokladu udeľuje dar odpustkov. Boh vie, že opäť zlyháme, napriek tomu nám neustále dáva šancu na nový začiatok, aby raz, keď sa naša pozemská púť skončí, sme mohli už navždy prebývať v Božom kráľovstve.

Ján Pavol II. počas generálnej audiencie v roku 1999 vo svojom príhovore poukázal na to, že počiatočným bodom pre pochopenie odpustkov je plnosť Božieho milosrdenstva, ktorá bola preukázaná Kristovou obetou na kríži. Odpustky sú podľa neho konkrétnym svedectvom o tom, aká nesmierna je Božia láska. Je väčšia než akýkoľvek hriech. Tam, kde vstupuje Božie milosrdenstvo, tam sa všetko rodí nanovo, tam sa všetko obnovuje, tam sa všetko uzdravuje. Odpustky chápeme ako výnimočný prejav Božieho milosrdenstva. Toto je ozajstný pravý poklad Cirkvi, pretože odpustky sú dobrom, ktoré nás vyvádza zo záhrobia.

Tento úryvok pochádza z knihy Malý sprievodca odpustkami, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.