Sv. Gregor Veľký nám podáva vysvetlenie, čo pre nás znamená zlato, kadidlo a myrha. Všetci poznáme príbeh, ktorý si Cirkev pripomína túto nedeľu – v nedeľu Zjavenia Pána (Epifánia). Každému z nás sa páčia tie zvláštne prvky, ktoré sa zjavujú vo vianočnom príbehu: hviezda, ťavy a mudrci so zlatom, kadidlom a myrhou. To, čo si možno neuvedomujeme, je, že tieto tri darčeky nie sú len zvláštne cudzie predmety z minulosti, ale niečo, čo by sme mali Ježišovi darovať každý deň.

Ježiš chce, aby sme mu darovali “zlato”, aby sme v jeho očiach zažiarili svetlom múdrosti. Keď porovnával zlato s múdrosťou, všetci vedeli, čo to znamená. Múdrosť je prvý z darov Ducha Svätého. Prijímame ju pri krste a dáva nám možnosť “vychutnať si to, čo je správne”, vidieť Božie veci a milovať ich. Ale to funguje len vtedy, keď ju obetujeme späť Bohu. Evanjelium nám ukazuje, čo sa stane, keď využívame múdrosť len pre seba. Herodes rozrušený správou mudrcov zhromažďuje veľkňazov, aby mu odpovedali na otázku, kde sa má Kristus narodiť. Odpovedajú mu, že sa má narodiť “v judejskom Betleheme” a vysvetľujú presne to, čo vedia. Špecifickosť ich odpovede je ohromujúca. Presne vedia, čo Písmo hovorí, ale žiadny z nich sa nevydá na cestu do jaskyne. Sv. Augustín hovorí, že “čítajú Písmo bez úžitku.”

Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba vzišla nad tebou. Lebo, hľa, tma zahaľuje zem a temnota pokrýva národy; ale nad tebou vzíde Pán a jeho veleba sa zjaví na tebe. Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel. Pozdvihni oči a dívaj sa navôkol: títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe; zďaleka prichádzajú tvoji synovia a tvoje dcéry nesú v náručí. Uvidíš to a zažiariš, rozochveje a rozšíri sa tvoje srdce. Lebo k tebe sa obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe. Záplava tiav ťa pokryje, ťavätá z Madiánu a Efy; prídu všetci zo Sáby, zlato a kadidlo prinesú a zvestujú Pánovu slávu.

Prvé čítanie proroka Izaiáša predpovedalo návštevu mudrcov a hovorí o tom, ako mali kňazi reagovať na túto správu. Ale srdce veľkňazov nezažiarilo ani sa nerozšírilo. Zintelektualizovali si svoju vieru a nedokázali ju prijať do srdca.

Kontrast kňazov s mudrcami

Mudrci nielenže oplývali múdrosťou, ktorou vedeli rozoznať astronomické znamenia na nebi, ale vnímali ich ako významné znaky a pripisovali im veľký význam. A toto sa stalo pre nich zázrakom. Samotná skutočnosť, že priniesli dar zlata na prvom mieste, ukazuje, že poznali hodnotu znakov, ktoré videli na nebesiach. A čo my? Naplňajú nás skutočnosti našej viery zázrakom? Dotýka sa náš intelekt aj našich sŕdc? Alebo ako Herodesovi kňazi cítime bezútešnosť viery – vieru bez lásky?

A podobne, buď dávame Ježišovi “kadidlo”, alebo skončíme ako Herodes. Svätý Gregor hovorí, že kadidlo, podobne ako kadidlo používané počas svätej omše, symbolizuje modlitbu. Herodes, židovský kráľ známy svojou slabou zbožnosťou, mohol využiť niečo z toho. Keď prichádzajú mudrci k nemu hľadajúc Ježiša, odpovedá im: “Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.” Ale v podstate len chcel odstrániť Ježiša ako hrozbu moci, ktorú tak pevne držal.

Mudrci sa stali opakom

Keď sa nakoniec stretli s malým Ježišom, urobili mudrci to, čo Herodes len predstieral, že chce urobiť: “Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu.” Herodesov celý život by sa zmenil, keby to urobil aj on. Naša zmena môže nastať aj teraz, ak tak urobíme aj my. Ale ako často sa vyhýbame modlitbe z pýchy. Myslíme si, že Ježiš nám bude vyčítať naše sobecké priority? Ako často odmietame modlitbu z márnosti a myslíme si, že nás to strápni pred inými? A ako často odmietame modlitbu len z vlastnej lásky k pohode mysliac si, že nás to bude príliš obťažovať? Svätý Gregor hovorí, že by sme mali Kristovi ponúknuť kadidlo každý deň vo forme “sladkej vône našich modlitieb.”

Nakoniec odovzdajme Ježišovi aj “myrhu”, ako to urobili aj mudrci. Myrha bola liečivá masť a tiež mastička, ktorá sa používala pri pohreboch. Preto vidíme v myrhe symbol umŕtvovanie tela, ako hovorí sv. Gregor. “Ponúknime Ježišovi myrhu, keď bojujeme s túžbami tela.” Mudrci to urobili presne na konci evanjelia. Dostali od Herodesa kráľovské uvítanie a jeho radcovia zaobchádzali s nimi ako s učencami.

Prisľúbili im viac, ak sa vrátia k Herodesovi podľa jeho požiadavky. Ale oni odmietli. Vzdali sa toho všetkého. “A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.” Vnímali svoje životy ako hľadanie Ježiša Krista, a keď ho našli, našli pokoj. Aj my môžeme žiť svoj život rovnakým spôsobom – opúšťať všetky menšie dobrá, ktoré nás fascinujú. Aj od dnešného dňa si môžeme aj my vybrať Ježiša tak, ako si ho vybrali aj traja mudrci.

zdroj: Aleteia

Tip na knihu: Život Panny Márie vo videniach Luisy Piccarrety, Vianoce vysvetlené deťom, Pripravte mu miesto. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.