1832 Svätá Rafka Ar-Rayes sa narodila 29. júna 1832, na sviatok svätého Petra a Pavla, v libanonskom meste Himlaya. Pokrstili ju menom Petra.

1839 V útlom veku jej zomrela matka.

1843 Otec ju poslal do služby do vznešenej rodiny žijúcej v Damasku. Medzičasom sa otec druhý raz oženil. Z druhého manželstva sa mu narodili ďalšie dve dcéry.

1847 Petru zavolali späť do otcovského domu.

1859 Ako dvadsaťsedemročná vstúpila do kláštora v Bikfayi a stala sa členkou činnej rehole Mariamât (Máriiných služobníc).

1860 Dočasne bola poslaná na apoštolské pôsobisko v Deir el Kamare, kde sa stala svedkom masakry kresťanov zo strany drúzov, ktorej zázračne unikla.

1862 Zložila sľub chudoby, čistoty a poslušnosti aj štvrtý sľub vernosti poslaniu, ktoré spočívalo v podpore apoštolskej činnosti jezuitov, ako to bolo zakotvené v konštitúciách ich kongregácie.

1863 Poslali ju do Byblosu, aby tam pôsobila ako učiteľka.

1864 Preložili ju do Maadu na školu Antouna Issa.

1871 Keďže Petra očakávala predpokladané zlúčenie kongregácie Mariamât s rádom Dcér Najsvätejšieho Srdca, odišla zo svojej kongregácie a vstúpila do Kláštora svätého Simeona, ktorý patril Rádu libanonských maronitov. Prijala rehoľné meno Rafka na pamiatku svojej zosnulej matky. Mala tridsaťdeväť rokov.

1872 Zložila mníšske sľuby.

1885 Poprosila Boha o milosť zjednotenia s Kristovým utrpením. Hneď nato sa u nej objavili bolesti hlavy, ktoré sa neskôr rozšírili na oči a potom na celé telo. V tom čase mala päťdesiattri rokov.

1889 Podstúpila dve operácie, ktoré ešte viac zhoršili jej zdravotný stav. Pri jednej z nich, ktorá bola vykonaná veľmi nešikovným spôsobom, prišla o pravé oko.

1897 Spolu s niektorými ďalšími mníškami z ich kláštora bola preložená do Kláštora svätého Jozefa v Jrabte.

1899 Sestra Rafka úplne stratila zrak.

1906 – 1911 Polámali a vykĺbili sa jej kosti v celom tele, takže zostala pripútaná na lôžko. Pravá kľúčna kosť jej prerazila kožu na pleci. Bez najmenšieho náznaku ponosovania trpezlivo znášala nepredstaviteľné bolesti.

1917 Po dvadsiatich deviatich rokoch krutého utrpenia, ktoré sestra Rafka radostne znášala z lásky ku Kristovi, dňa 23. marca zomiera ako osemdesiatjedenročná.

1925 Začal sa proces jej kanonizácie.

1985 Dňa 17. novembra ju svätý Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.

2001 Dňa 10. júna ju ten istý pápež vyhlásil za svätú.

Oficiálny sviatok svätej Rafky je 23. marec.

Tento úryvok pochádza z knihy Svätá Rafka: Kvet Libanonu, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.