Počas mojej kňazskej služby v lete 2020 vo Francúzsku bola jednou z mojich povinností účasť na týždňovej modlitbovej skupine pre mladších dospelých, ktorí odpadli od Cirkvi. Počas posledného letného stretnutia urobil jeden z chalanov pre nás všetkých prekvapivé odhalenie: pred svojím obrátením bol plnohodnotným satanistom. Táto úvaha je skutočným príbehom tejto konverzie a toho, čo som sa z nej naučil.

V jednom z filmov o utrpení Pána Ježiša sa odohráva jeden z najdesivejších momentov Ježišovho umučenia – bičovanie, keď sa Satan zjavil ako drží v náručí dieťa, ktoré sa pomaly otáča a odhaľuje svoju ohavnú tvár. Tu satan zosmiešňuje Ježiša a Máriu, lebo sa vykresľuje ako prekrútený obraz “antimadony” s dieťaťom, ako keby chcel vyhlásiť, že vyhral on a jeho potomstvo, a nie žena a jej potomstvo, ako to bolo predpovedané v Genesis 3,15. Takýmto spôsobom Zlý veľmi rád pracuje – rád sa vysmieva Bohu tým, že napodobňuje svätých a prekrúca všetko sväté zvráteným spôsobom. Minulé leto ma táto pravda zasiahla úplne novým spôsobom.

Nicolas bol celý rok súčasťou modlitbovej skupiny, ale vtedy to bolo prvýkrát, čo hovoril o svojom živote pred obrátením. Porozprával nám o tom, ako sa v neskorých tínedžerských rokoch pripojil k satanistom. Zotročilo ho to a toto rozhodnutie mu prinieslo do života zúfalstvo a úplnú samotu až do bodu, keď začal premýšľať o samovražde. Cítil sa uväznený a bezmocný v zovretí diabla. Len vďaka neustálym modlitbám svojej matky bol pred niekoľkými rokmi konečne oslobodený z tohto otroctva a začal odovzdávať svoj život opäť Kristovi.

Nikdy som nestretol nikoho takého ako Nicolas, ktorý by otvorene priznal svoju účasť na satanizme. Po počiatočnom šoku som ho začal bombardovať tromi otázkami, jedna za druhou. Po prvé, ako “uctievali” Satana? Vždy som počul, že to nie je niečo ako uctievanie satanovho obrazu alebo spievanie chorálov, alebo takzvaná “čierna omša”. Inými slovami, celá ich bohoslužba je výsmechom katolíckej omše.
“Je to pravda?” spýtal som sa ho. “Nie je to kazateľská služba, ani budhistický chrámový rituál, ale výslovný výsmech našej omši, že?”
“Áno,” povedal nám Nicolas, “je to pravda.“

“Tiež som počul,” pokračoval som, “že satanisti kradnú z miestnych katolíckych kostolov premenené hostie, ktoré pri týchto čiernych bohoslužbách zneuctievajú. Počul som napríklad o katolíckych farnostiach, kde je taký problém, že kňaz počas svätého prijímania musí posielať špeciálnych sprievodcov, ktorí dohliadajú na to, aby všetci prijali Eucharistiu a nikto neodišiel bez toho, že by Eucharistiu neprijal.” Satanisti totiž tieto premenené hostie kradnú pre svoje omše – tieto kúsky “chleba”, ktoré zázračne premieňa Duch Svätý na Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista. Oni ich znesväcujú opľuvaním, exkrementami a inými nepredstaviteľnými spôsobmi rúhania.
“Pred svojím obrátením,” pýtal som sa Nicolasa, “ukradol si na tento účel ty a tvoji druhovia satanisti premenené hostie?” 
“Áno,” odpovedal Nicolas, “kradli sme ich.“

Chudák chalan mal pravdepodobne pocit, že ho v tomto bode vypočúvala prinajmenšom CIA, ale vedel som, že túto príležitosť už možno nikdy nebudem mať, a tak som položil Nicolasovi jednu záverečnú otázku. Povedal som mu, že som tiež počul, že tí, ktorí boli veľmi hlboko v satanizme, skutočne dokázali rozoznať, či bola hostia premenená alebo nie.
“Nekradli by chlieb z prijímania z protestantských bohoslužieb a ani by nekradli nepremenené hostie.”
Odpovedal: “Nefungovalo by to, pretože niektorí satanisti by okamžite rozpoznali, že je to len obyčajný chlieb. Vedeli by, že Ježiš Kristus tam nebol sviatostne prítomný.” A dodal, že dokázal to sám zistiť pred svojím obrátením zo satanizmu. Po chrbte mi prechádzal mráz. Ak by niekto postavil pred seba desať rovnakých hostií, deväť nepremenených a jednu premenenú, ​​bol by schopný priamo a bezprostredne ukázať na hostiu, ktorá bola premenená.
S úžasom som sa ho opýtal: “Ale ako si to mohol vedieť?!?” Pozrel sa na mňa a slová, ktoré povedal, sa mi navždy vryli do pamäti:
“Vďaka nenávisti.” odpovedal. “Lebo som v sebe pociťoval horúcu nenávisť práve voči tej premenenej hostii, nie k tým ostatným.“

Jeho slová na mňa zapôsobili ako by ma niekto niečím ovalil. Niektorí zo svätých mali takéto mystické poznanie o Pánovej eucharistickej prítomnosti, ale toto poznanie pramenilo z ich hlbokého spojenia s Kristom. Na druhej strane Nicolas poznal Kristovu prítomnosť, pretože jeho uctievanie satana fungovalo v opačnom mystickom spojení s Eucharistiou – vedel, že Ježiš tam nie je kvôli jeho láske k Ježišovi, ale kvôli jeho hlbokej nenávisti k Nemu. Hrdlo sa mi sťahovalo už len pri pomyslení na takú nenávisť.

Takto funguje satan. Rád sa vysmieva všetkému, čo je posvätné a sväté, napodobňuje pravdu a zvrátene ju prekrúca. Omša je najvyššou modlitbou tu na zemi a ten najúžasnejší spôsob pre nás kresťanov ten najkrajší spôsob uctievania nášho Pána, a preto satan necháva svojich nasledovníkov uctievať ho výsmechom tejto modlitby. Eucharistia namiesto toho, aby bola s obdivom a láskyplnou úctou pozdvihovaná, hádže sa s odporom a posmechom na zem. Namiesto toho, aby prostredníctvom svojej lásky poznali Kristovu skutočnú prítomnosť vo sviatosti, zvrátene uznávajú Kristovu prítomnosť prostredníctvom svojej nenávisti.

Nepredstierajme opak – je strašné počuť príbehy, ako bol aj ten Nicolasov. Je desivé uvedomiť si, že zlo takéhoto druhu existuje v tomto svete. Jeho svedectvo by nás však nemalo vystrašiť, ale skôr dodať nádej, útechu a silu. Satan existuje a je mocný, ale Ježiš Kristus je nekonečne mocnejší. Aj toho najzatvrdilejšieho hriešnika je možné priviesť späť k Pánovej láske prostredníctvom Kristovej milosti a modlitieb veriacich (akou bola aj Nicolasova matka!) Ak Satan takouto omšou pohŕda, mali by sme byť pohnutí k ešte väčšej oddanosti, príprave a účasti na omši. Ak Satan tak pohŕda Pánovou skutočnou prítomnosťou v Eucharistii, potom by naše srdcia mali horieť ešte väčšou láskou a smädom po dôstojnom prijatí Ježiša v Najsvätejšej sviatosti.

“Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“

zdroj: CoolCatholics.org

Tip na knihu: 61 minút k zázraku, Moc každodennej svätej omše, Duša Kristova, posväť ma. Knihy si môžete zakúpiť na Zachej.sk.