PÁPEŽSKÉ ŠTÁTY (1792 – 1878)

Narodil sa v šľachtickej rodine v talianskej Senigallii v roku 1792 ako deviate dieťa. Mal chorobu, ktorá nebola dobre diagnostikovaná. Niektorí ju nazývali epilepsia. Jeho detstvo bolo poznačené malými dobrovoľnými umŕtvovaniami a  intenzívnym náboženským životom. V roku 1815 mu svätý Vincent Pallotti predpovedal, že sa stane pápežom a že loretánska Panna Mária ho nakoniec z tejto choroby vyslobodí.

Pápežský úrad zastával v rokoch 1846 – 1878. Bol to najdlhší pontifikát v histórii Cirkvi a súčasne aj jeden z najťažších. (Tradične sa uvádza, že pontifikát svätého Petra trval 25 rokov.) Vládol pápežským štátom v období dejín, keď pápež nepôsobil len ako hlava Cirkvi, ale aj ako panovník viacerých území Apeninského polostrova (bolo to tak od 8. storočia do roku 1870). Krátko po svojom zvolení začal s radikálnymi politickými reformami v  pápežských štátoch. Oslobodil politických väzňov, odstránil mnohé obmedzenia týkajúce sa židov a zbúral brány židovského geta v Ríme.

Blahoslavený Pius IX. bol vo veľkej časti katolíckeho sveta nesmierne populárny. S láskou ho volali „Pio Nono“, čo bola slovná hračka z jeho mena „Pio Nove“ („Pius IX.“). Znamenala „dedko Pius“. Pre svoju duchovnosť si vyslúžil prezývky ako „Pápež modlitby“ a „Pápež kríža“.

Francis Newman uviedol, že Pius IX. bol taký populárny, pretože „jeho osobná prítomnosť bola taká intenzívna, že ju nikto nevydržal. Hlavnou príčinou jeho popularity bolo kúzlo jeho prítomnosti. Na rozdiel od väčšiny svojich predchodcov viedol čulý spoločenský život. Chodil na časté prechádzky po Ríme a poskytoval nebývalý počet audiencií. Každý týždeň organizoval v záhradách Kvirinálskeho paláca večierky a každý deň sa rozprával s davmi na Námestí svätého Petra“. Bol prvým pápežom, ktorého vyfotografovali. Jeho fotka visela v každej farnosti. Svojím charakteristicky ostrým zmyslom pre humor raz zavtipkoval, že je pre turistov v Ríme atrakciou číslo jeden. Bežný ľud totiž predtým nevedel, ako vyzerajú pápeži. Často boli zahalení rúškom tajomstva.

Blahoslavený Pius IX. bol mariánskym pápežom, ktorý vo svojej encyklike „Ubi Primum“ označil Máriu za Prostredníčku spásy. V roku 1854 vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí. Sformuloval tak stáročnú vieru katolíkov, ktorí verili, že Matka Božia bola počatá v lone svojej matky bez prvotného hriechu. Jeho pontifikát predstavoval vrchol vtedajšej misijnej práce. V roku 1862 zvolal do Vatikánu 300 biskupov na kanonizáciu 26 japonských mučeníkov. Jeho „Sylabus omylov“ z roku 1864 bol dôrazným odsúdením liberalizmu, modernizmu, morálneho relativizmu, sekularizácie a  odluky cirkvi od štátu.

Počas jeho pontifikátu hrozilo, že pápežské štáty zaujme Giuseppe Garibaldi. Ten túžil pochodovať do Ríma pod heslom „Roma o Morte“ („Rím alebo smrť“). Raz pápež v  prekvapujúcom prejave lásky k  tomuto antiklerikálnemu talianskemu revolucionárovi poznamenal: „Ak uvidíš Garibaldiho, povedz mu, že viem, že ma denne preklína. Ale ja mu vždy žehnám.“ Raz si tak získal Garibaldiho jednotky uväznené v jeho väzniciach, že plakali a bozkávali mu ruky.

Prvoradým dedičstvom Pia IX. je Prvý vatikánsky koncil, ktorý zvolal v roku 1869. Bol to najväčší koncil v dejinách. Prvý vatikánsky koncil formálne odsúdil vtedajší panteizmus, materializmus a ateizmus. Zároveň vyhlásil učenie o „pápežskej neomylnosti“. Keď ho správca financií Antonelli varoval, že neomylnosť odradí mnoho ľudí, odpovedal: „Mám na svojej strane Preblahoslavenú Pannu.“

Tento dekrét bol vyhlásený 18. júla 1870. Bolo to práve včas. Na druhý deň bola totiž vyhlásená francúzsko-pruská vojna. Francúzske jednotky sa okamžite stiahli z Ríma. Nasledovala talianska okupácia mesta, čím sa Prvý vatikánsky koncil musel náhle ukončiť. Liberálne Taliansko pohltilo Rím aj zvyšné pápežské štáty. Z vatikánskeho mesta sa stalo mestečko. Keď sa fnančné ťažkosti pápežstva prehĺbili, Pio Nono povedal: „Možno som neomylný, ale určite som v bankrote.“

Myšlienka pápežskej neomylnosti však zožala veľký úspech, ktorému by nemohol konkurovať žiadny prezident, predseda vlády ani diktátor. Keď sa stal „väzňom Vatikánu“, vyhlásil výzvu na celosvetovú verejnú podporu Svätej stolice. Tá vyústila do obrodenia a v celej Katolíckej cirkvi sa vďaka tomu zaviedla zbierka „Petrov halier“, ktorá funguje až dodnes. Umožňuje pápežovi „odpovedať na potreby tých, ktorí trpia v  dôsledku vojen, útlaku, prírodných katastrof a chorôb.“ Pápeža Pia IX. blahorečil svätý pápež Ján Pavol II. 3. septembra 2000.

Slová Pia IX. o varovaní

„Keďže je celý svet proti Bohu a jeho Cirkvi, je zrejmé, že vyhradil víťazstvo nad svojimi nepriateľmi sám pre seba. Bude to ešte viac zrejmé, keď vezmeme do úvahy, že koreň celého nášho súčasného zla sa nachádza v skutočnosti, že tí, ktorí majú talent a vitalitu, túžia po pozemských pôžitkoch. Nielenže opúšťajú Boha, ale úplne ho zavrhujú. Zdá sa, že je nemožné priviesť ich späť iným spôsobom – iba ak činom, ktorý nemožno pripísať žiadnej druhotnej sile. Tak budú všetci nútení pozerať sa na nadprirodzeno… Príde veľký zázrak, ktorý naplní svet úžasom. Tomuto zázraku bude predchádzať triumf revolúcie. Cirkev bude nesmierne trpieť. Jej služobníci a jej kapitán budú zosmiešňovaní, bičovaní a umučení.“

Tento úryvok pochádza z knihy Varovanie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.