„Sväté a spasiteľné je myslenie,“ hovorí Sväté písmo (2 Mach 12,46), „modliť sa za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“
Je to sväté, pretože sa to Pánu Bohu veľmi páči. Spasiteľné, lebo sa to neminie svojmu dobročinnému účelu, keďže Boh je najdobrotivejší a milosrdný.
Spomedzi všetkých obetí sa Pánu Bohu žiadna nepáči viac a žiadna nie je cennejšia než obeť milosrdenstva a lásky. Zvlášť keď sa koná za tieto trpiace duše, ktoré Boh veľmi miluje, lebo sú sväté a majú záruku nebeskej slávy. Ale preto, že ich Božia spravodlivosť kvôli trestom ešte zdržiava v plameňoch, aby boli úplne očistené (Boh by zaiste nebol spravodlivý, keby chcel byť iba milosrdný), rád prijíma modlitby, ktoré k nemu z lásky za ne odosielame. Takisto aj preto, lebo sám Ježiš Kristus sľúbil, že vypočuje modlitby a prosby za veci časné a pomíňajúce.
O čo väčší a bezpečnejší účinok budú mať modlitby obetované za jeho budúce, pre celú večnosť vyvolené duše, ktoré raz majú mať účasť na jeho statkoch a blaženosti!
Svätý Augustín hovorí: „Niet zbožnejšieho a svätejšieho zamestnania než modliť sa za mŕtvych.“
Tento úryvok pochádza z knihy Útecha verných duší v očistci, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
