Ponúkame vám úryvok z pripravovanej knihy Život svätého Jozefa podľa zjavení nášho Pána Ježiša Krista Márii Cecílii Baij, OSB (abatyši Benediktínskeho kláštora sv. Petra v Montefiascone, Taliansko 1743 – 1766), v ktorom sa dočítate príbeh počatia a narodenia tohto úžasného svätca.

Svätý Jozef, oroduj za nás. 

Jozefov domov a rodičia. Pozoruhodné udalosti pred Jozefovým narodením.

Boh predurčil slávneho svätého Jozefa stať sa manželom Matky svojho Jednorodeného Syna, a preto tiež chcel, aby s ňou zdieľal mnoho spoločných znakov ako napríklad rodovú líniu a miesto narodenia. No zo všetkého najviac si prial, aby sa jej podobal v cnostiach. Najvyšší Boh v skutočnosti vyzbrojil Jozefa, aby sa stal hodným manželom Matky Božej. 

Jeho otec sa narodil v Nazarete, matka v Betleheme. Po sobáši zostali po zvyšok svojho života v Nazarete. Otcom bol Jakub a matkou bola Ráchel. Obaja sa vyznačovali veľmi svätým životom. Narodili sa vo vznešenosti (obaja pochádzali z Dávidovho rodu) a žili cnostným životom. 

Boh dovolil, aby sa ich manželstvo na nejaký čas ukázalo ako neplodné, pretože si prial, aby sa Jozef stal dieťaťom vyproseným skrze modlitbu. Preto jeho rodičia veľkodušne venovali almužny chudobným a jeruzalemskému chrámu. Vykonali si veľa pútí, a tak prosili Boha o vytúženého potomka! Boh im už dávno túto útechu udelil . 

Pri jednej z príležitostí, keď sa klaňali v chráme a obetovali veľkorysé dary, Jozefova matka dostala vnútorné uistenie, že Boh vypočul jej modlitbu a poteší ju. A skutočne, po návrate do Nazareta počala svätého Jozefa. V tom okamihu sa priamo nad ich príbytkom zjavili tri nezvyčajne jasné hviezdy, jedna krajšia ako druhá. Týmto znamením chcel Boh naznačiť, že Jozefa predurčil k založeniu pozemskej trojice a stal sa tak hlavou Svätej rodiny. Boh to zariadil tak, aby tieto zázraky neboli verejne pozorovateľné: záhada obklopujúca toto navonarodené dieťa a jeho osobitný osud mali zostať tajomstvom. 

Keď tehotná matka nosila Jozefa pod svojím srdcom, prežívala veľkú útechu. Neustále praktizovala každú cnosť. Jozefa nielenže fyzicky vyživovala, ale preberal aj jej cnosti. Šťastie a zbožnosť rodičov sa ešte viac zväčšili, keď im anjel odhalil určité tajomstvá a skryté skutočnosti o tomto dieťati. Anjel hovoril vo sne s každým z nich. Matke oznámil, že dieťa, ktoré nosí pod srdcom, bude mať tú česť vidieť zasľúbeného Mesiáša a prebývať sa s Ním. Preto ho mala vychovať s osobitnou obozretnosťou a vytrvalosťou. Mala mu dať meno „Jozef“. On bude veľký v Božích očiach. 

Veľmi podobne sa anjel zjavil aj Jozefovmu otcovi. Otca i matku poveril, aby toto „kráľovské tajomstvo“ neprezradili ani svojmu dieťaťu, ale mali o tom hovoriť iba medzi sebou pre svoju vlastnú duchovnú útechu, pre zachovanie väčšieho súladu ich pováh, a kvôli vďakyvzdávaniu Všemohúcemu Bohu. Zámerom bolo, aby dieťa bolo riadne vzdelané a poučené o Písme svätom.

Rodičia boli naplnení radosťou z týchto dôverných snových odhalení. Keď sa o nich rozprávali a zistili, že každý z nich bol obdarovaný rovnakým tajomstvom, vrúcne ďakovali Bohu a živili praktizovanie cnosti v hrdinskom duchu. V múdrosti a rozvážnosti zachovávali svoje tajomstvo, a tak plnili požiadavku anjela. 

Jozefova matka sa v tomto požehnanom čase postila, modlila a darovala veľkorysé almužny, znova a znova ďakovala Bohu za počatie vytúženého dieťaťa a prosila Božiu pomoc, aby bezpečne prišiel na svetlo sveta. Netrpela prílišnou úzkosťou tak typickou nastávajúcim matkám. V tom všetkom videla Božiu blahosklonnosť a vzdávala za všetko vďaky Bohu.

Jozefovho otca napĺňal podobný duch. Bol šťastný obzvlášť z milosti, ktorá mu bola darovaná skrze jeho manželku, keď mohla nosiť pod srdcom dieťa s takou ľahkosťou na duchu a toľkou vnútornou útechou. Občas sa k nej v modlitbe pripojil a spolu s ňou ďakoval Bohu.

Narodenie Jozefa. Jeho obriezka. Dar rozumu.

Keď sa priblížil čas Jozefovho narodenia, jeho matka sa na túto príležitosť pripravila s veľkou horlivosťou v modlitbe. Významný deň napokon prišiel. Jozefova matka svoje dieťa porodila s ľahkosťou. Toto narodenie sa ukázalo byť útechou nielen pre ňu, ale aj pre ženy, ktoré jej s pôrodom pomáhali. Drobné dieťa malo ten najanjelskejší, úctyhodný a pokojný výraz. Aj keď vo všeobecnosti sú rysy novorodencov v tomto štádiu sotva rozlíšiteľné, v Jozefovi boli jasne dané a samotný pohľad bol príležitosťou pre duchovné povzbudenie pre všetkých. 

Keď rodičia uzreli vo svojom dieťati tak vznešený výraz, boli pevnejšie presvedčení o pravdách, ktoré im odhalil anjel. Po dokončení potrebných úkonov po narodení si matka vzala svoje malé dieťa do náručia, vzdala vďaky Bohu za šťastný pôrod a obetovala Mu ho s úmyslom darovať ho do posvätnej služby chrámu v Jeruzaleme. Boh však rozhodol, že Jozef má byť strážcom živého chrámu Ducha Svätého, teda Matky Božieho Slova. Iste, Najvyšší prijal túžbu Jozefovej matky a jej obetu. A hoci želanie, aby sa Jozef stal nakoniec chrámovým kňazom, nevyplnil, urobil tak len preto, aby mu udelil vo svojej blahosklonnosti vyššie postavenie. Správa o narodení tohto dieťaťa a nezvyčajné okolnosti s ním spojené sa šírili po celom Nazarete. Povrávalo sa, že toto dieťa je ako skutočný anjel z raja. A všetci boli nadšení z toho, čo počuli. A tri hviezdy sa znova objavili nad príbytkom, kde sa narodil Jozef, a všetci ich s úžasom pozorovali. No čoskoro zmizli. Jozef otvoril svoje malé oči a nasmeroval ich do neba. Chvíľu sa uprene pozeral na tieto hviezdy snažiac sa vyjadriť svoje pochybnosti o tomto významnom znamení, ktoré Boh dal svetu v súvislosti s jeho narodením. 

Dieťa sa ticho potešilo. Bolo to požehnanie pre jeho rodičov, najmä pre matku, ktorá sa oňho s radosťou starala. Dokonca aj vo svojom najútlejšom veku nemohol Jozef zniesť, keď sa k nemu niekto priblížil, aby mu prejavil láskavosť, aká sa prejavuje maličkým. Aj v tomto krehkom veku preukazoval, ako si chce zachovať neustále lesk svojej čistoty a neviny. Iba jeho rodičia mali dovolené prejavovať mu úprimnú lásku. Ale aj oni boli v tomto ohľade veľmi rezervovaní, pretože vnímali, ako sa dieťa bránilo objímaniu. 

V deň oktávy jeho narodenia ho dali rodičia obrezať v súlade so zákonmi a židovskými zvykmi a dostal meno Jozef. Dieťa spočiatku plakalo, ako vykonávali obriezku, ale nakoniec sa upokojilo, pretože medzi mnohými darmi, ktoré mu teraz Boh chcel urýchlene darovať, bol dar rozumu. Teraz už mohol dostať dary, keďže už bol v stave milosti a priateľstva s Bohom. Už bol zbavený poškvrny prvotného hriechu, ktorým by sa rozhodne protivil Bohu. Jozef preukázal Bohu veľkú úctu, keď mu svojou malou hlávkou a tvárou s blaženým výrazom prejavil svoju náklonnosť. 

Dôstojný úsmev sa pohral s jeho líčkami. Takto prejavil navonok dôkaz o radosti a nadšení svojho ducha. Bol si vedomý Božích požehnaní a lásky, vrúcne poďakoval a úplne sa obetoval svojmu Pánovi. Pri sebe mal okrem svojho anjela strážneho aj iného anjela, ktorého mu pridelil Boh. Mal s ním často hovoriť vo svojich snoch a tiež ho poúčať o všetkých veciach, ktoré sa od neho budú požadovať, aby sa mohol Bohu ešte viac páčiť. 

Už v tomto maličkom veku mal Jozef dar rozumu a používal ho na ďalšie poznanie a chválu Boha. Bol vďačný Bohu za to, že si ho veľmi obľúbil, a s veľkou trpezlivosťou znášal strápňujúce, nepríjemné a protivné črty svojho súčasného stavu. Anjel ho často nabádal, aby Bohu obetoval trápenie, ktoré prežíval v tejto fáze dojčaťa. A on tak urobil z vďaky za milosrdenstvo, ktoré mu Boh preukazoval. Boha veľmi potešila Jozefova obeta. 

Dieťa začalo okrem toho vnímať, ako vážne urážajú Boha jeho stvorenia. Preto často plakal, niekedy aj nenápadne, aby svojich rodičov neznepokojoval. Obetovaním svojich nevinných sĺz získal od Boha väčšie milosti a svetlo, za čo veľkodušnému Bohu znova ďakoval. 

Kedykoľvek prišla jeho matka, aby mu vymenila plienky, Jozef zavrel svoje oči a jeho tvár sa začervenala, čo svedčalo o jeho utrpení z toho, že je takto odhalený. Jeho matka si to uvedomovala, a preto bola obzvlášť ohľaduplná a opatrná, aby svojmu malému synovi viac nespôsobila takú úzkosť. Veľmi dobre vnímala, ako jedinečne v ňom pôsobila pozoruhodná Božia milosť. Koniec koncov ona sama tiež bola osvietenou a cnostnou dušou. Jozef bol obzvlášť láskavý k svojej matke a šťastný a radostný vo vzťahu k nej kvôli nezvyčajnej zbožnosti, ktorú v nej videl. 

Mal tie najlepšie dispozície. Bol obdarený prirodzenými darmi, ale predovšetkým pozoruhodnými nadprirodzenými darmi. Najvýraznejšie dozrieval jedinečným spôsobom po fyzickej aj duchovnej stránke. Fyzicky sa vyvíjal vďaka drahocennej obžive od svojej matky, ktorá bola požehnaná najlepším zdravím. Rast jeho duše sa odvíjal od milosti, ktorú získal skrze Božiu hojnosť a štedrosť.

Boh ho utváral podľa svojho vlastného srdca a ducha, aby ho nakoniec učinil dôstojným ženíchom pre Matku Božieho Slova. A dieťa prejavovalo svoju vďačnosť za dary, ktoré od Boha dostalo.

Tip na knihu: Zasvätenie sa svätému Jozefovi, Tebe sa zverujeme, svätý Jozef!, 7 bolestí a 7 radostí svätého Jozefa. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.