Čas s Ježišom v Eucharistii je recept na hľadanie pokoja, ktorý naša duša tak potrebuje. Adorácia je jedným z najkrajších spôsobov, ako stráviť čas v modlitbe. Ide o čas strávený s Ježišom v Eucharistii. Biela hostia je viditeľná v zlatej alebo striebornej schránke nazývanej monštrancia. Dokonca aj keď nie je vystavená našim očiam, môžete sa modliť v Ježišovej prítomnosti pred svätostánkom.

Veriaci často trávia hodinu v adorácii. Je to z praktických dôvodov: kostoly (zvlášť v Poľsku, ale aj na Slovensku – napr. farnosť Dobrého Pastiera, Žilina-Solinky; pozn. verim.sk), ktoré majú 24-hodinovú adoráciu, majú spracovaný plán, aby Ježiš v Oltárnej sviatosti nebol nikdy osamelý. Je v tom aj duchovnosť, pretože Kristus v Getsemanskej záhrade sa pýta svojich učeníkov: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou?“ (Mt 26,40)

Pre začiatočníkov v adorácii môžu byť tieto tipy užitočné: Pamätajte, že Pán trávi túto hodinu s vami. Dovoľte mu pozerať sa na vás. Keď začíname s adoráciou, pýtame sa – ako máme adorovať? Na kolenách a s radosťou v srdci – to je jedna z ciest. Ako ženích hľadí na svoju nevestu, ktorá kráča po ulici, ako matka, ktorá sa pozerá na svojho novorodenca, ako syn alebo dcéra, ktorá sa po dlhej ceste vráti domov, to sú spôsoby, ktorými by sme mali vnímať prítomnosť nášho Pána. Buďme tí, ktorí sa zamilovali, alebo majú pocit, že sa pozerajú do očí druhého a z toho druhého chcú piť. Usilujme sa o takúto úroveň intimity, vlastného ticha a radosti, keď prichádzame na adoráciu. Ak to tak necítime, vedzme, že Pán to všetko koná. Oveľa viac sa teší, že je v našej prítomnosti, než že my sme v Jeho.

Prečo by sme mali ísť na adoráciu? Ak sa chceme naučiť sedieť Ježišovi pri nohách, vyberme si lepšiu časť a nasmerujme naše uši na Božie slová a naše oči na Boží pohľad, aby sme mohli urobiť to, čo sa modlíme v modlitbe Otčenáš: „… buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi…“ Stráviť čas pred Eucharistiou je ako byť poctený audienciou u Kráľa nebies. Prečo by sme to nevyužili? Neviete, čo robiť? Neviete, čo povedať? Každý vzťah začína ochotou prísť a stráviť istý čas. Choďte a ak je to vaše prvé stretnutie, ostaňte sedieť a uvažovať nad tým, že toto je Kristus. Takto vyzerá láska.

Ako som uverila, že Eucharistia je živý Kristus? (svedectvo)

V skutočnosti to začalo Bobom Dylanom … Keď mi priatelia na vysokej škole povedali, že veria, že Eucharistia na omši už nie je chlieb, ale ozajstný Ježiš Kristus, nerozumela som im.
„Máš na mysli, že veríš, že chlieb pripomína Krista pri jeho poslednej večeri, však?“ povedala som. Povedali mi, že nie. Neverili, že je to nejaký chlieb po premenení. Bol to už iba Ježiš. Len vyzeral navonok ako chlieb. Keď som naveľa pochopila, čo hovoria, myslela som, že sa zbláznili. Počas všetkých tých rokov, keď som chodila do kostola, mi nikto nikdy nepovedal nič podobného. Takže najprv ma museli presvedčiť, že Cirkev v to skutočne verí. Máme katechizmus a táto doktrína je veľmi jasná. V oných časoch však katechizmus nemali, a tak nebolo jednoduché zistiť, či ste počuli skutočnú cirkevnú doktrínu alebo len zvláštne myšlienky nejakého človeka.

Myslím, že to bolo v knižke od Ludwiga Otta Fundamenty katolíckej dogmy, keď sa mi priatelia snažili dokázať prítomnosť Ježiša v Eucharistii. Čokoľvek mi povedali, prijala som to akosi s nevôľou. Všetky veci, ktoré sme ako katolíci robili, mi dávali väčší zmysel – pokľaknutie, čistenie nádob kňazmi a mnoho iných pravidiel, ktorými sa riadi ten, kto chce ísť na prijímanie. Aj keď som bola už ako tak presvedčená, že skutočná Ježišova prítomnosť bola reálnou doktrínou, stále som to vnímala ako bláznovstvo. Prečo by Boh chcel vziať na seba podobu chleba? Prečo by chcel byť jedený?

Bob Dylan mi pomohol toto celé pochopiť. Potom, čo som na strednej škole stratila vieru, opäť som sa otvorila kresťanstvu práve kvôli Bobovi Dylanovi. Kúpila som si jeho albumy a zamilovala som si ich všetky – dokonca aj kresťanské. V titulnej skladbe zo svojho albumu Saved stručne zhrnul svoje protestantské presvedčenie takto: „Bol som oslepený diablom / Narodil som sa už zničený / Chladný ako kameň – mŕtvy / Ako som vyšiel z maternice / Jeho milosťou sa ma dotkol / Jeho slovom som bol uzdravený / Jeho rukou som bol vyslobodený / Svätým Duchom som bol poznačený / Bol som spasený Krvou Baránka.„

A potom to zopakoval: „Spasený Krvou Baránka.“ Uverila som všetkému, čo povedal – doslova. Pochopila som, ako bol Dylan „narodený už zničený.“ Všetci sme krvou spojení s Adamom. Ale ako sa mohla Ježišova krv spred dvoch tisíc rokov dostať z Palestíny, aby zachránila Boba Dylana alebo mňa dnes?

Protestanti tvrdia, že sa tak činí duchovne. Ale tomu som nedokázala uveriť. Boh urobil veci omnoho prirodzenejším spôsobom ako v každom inom prípade, o ktorom som mala informácie. Ak by Boh chcel, aby Ježišova krv zvrátila to, čo som zdedila z krvi Adama, pomyslela som si, že krv by mala byť vlastne vo mne. A vtedy som to zistila. „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ povedal Ježiš. „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.“

Ježiš vystrašil ľud týmito slovami, tak hovorí Ján – ale on to myslel vážne. Apoštoli sa museli upokojiť, keď si uvedomili úlohu, ktorú chlieb a víno zohrali pri prijatí krvi. Svätý Pavol to opísal niekoľko desaťročí po Poslednej večeri asi v roku 53. A to bolo to. Boli ste spasení priamo krvou Ježiša Krista – nie duchovne. Dokonca aj Bob Dylan to priznal neskôr počas svojej kariéry, keď po odchode z kresťanskej sekty spieval: „Nikdy som nedokázal naučiť sa piť túto krv a nazvať ju vínom.“ Písmo mi naplnilo obraz. Najmä ten jeden. Veľa z písma zrazu naberie nový obraz, keď vnímate, že Boh pripravuje cestu pre Eucharistiu: Melchizedechov chlieb a víno, manna na púšti, Baránok a rozmnožovanie chlebov. Ale prvýkrát mi všetko dávalo zmysel po meditácii nad večerou v Emauzách. V príbehu sa Ježiš stretáva s dvomi učeníkmi po svojej smrti. Nepoznávajú ho, až kým neláme chlieb – potom im zmizne. To mi nikdy neprišlo ako skutočné. Opäť sa mi nepáčil obraz Ježiša v prenesenom význame. Urobil mnohé zázraky, napríklad so slinami a blatom. Nerobil nejaké čarodejnícke triky, že by zmizol a pod. Bola som ochotná priznať, že urobil niečo zvláštne, že niečo odovzdal nám pozemským tvorom. Ale čo sa nám pokúšal zveriť? Eucharistia to jasne hovorí: už nie som s tebou v tejto podobe (moje telo), ale v tejto podobe (chlieb). A tak som uverila. A stále verím.

Tip na knihu: 21 spôsobov adorácie, 100 modlitieb k adorácii, 15 minút s Ježišom. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.