Istý nábožný biskup si počas dňa zdriemol a vo sne uvidel chlapčeka, ako zlatou udicou uviazanou na striebornej šnúrke vyťahuje z hlbokej vriacej priepasti krásnu paniu. Keď sa biskup prebudil a pristúpil k oknu, zazrel na cintoríne toho istého chlapčeka stáť pri jednom hrobe.
Išiel teda za ním a spýtal sa ho, čo tam robí. Chlapček mu odvetil, že sa modlí Otče náš a žalm Miserere, čiže Zmiluj sa, Pane… za dušu svojej matky, ktorá je tu pochovaná.
Biskup sa na základe toho dozvedel, že duša tejto panej bola vyslobodená z očistca modlitbou chlapčeka.
Zlatá udica znamenala Otče náš a strieborná šnúrka potom žalm Miserere.
V kronike kartuziánov sa nachádza zapísaný príbeh:
Istý zeman priniesol veľkú sumu peňazí do kláštora tohto rádu na modlitby za svojho zomrelého otca. Keď zhromaždený zbor otcov zaspieval „Odpočívaj v pokoji. Amen.“, zeman sa začal sťažovať, že za toľké peniaze je modlitba príliš krátka. Osvietený prior dal priniesť lístok, na ktorom boli napísané slová modlitby, a váhu. Zemanovi povedal, aby oboje odvážil. A aký div! Keď zeman položil na jednu misku váh peniaze a na druhú lístok, miska s peniazmi vyletela ako pierko, ale miska s lístkom spadla dole, akoby bola zaťažená olovom. Zeman sa pri tomto výjave zahanbil, ale i potešil.
Tento príbeh pripomína vo svojich vzdelávacích rečiach aj pápež Benedikt XIII.
Tento úryvok pochádza z knihy Útecha verných duší v očistci, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
