Pokoj a rodina
„Drahé deti! Pozývam Vás k pokoju. Prežívajte pokoj vo svojich srdciach a vo svojom okolí, aby všetci spoznali pokoj, ktorý neprichádza od vás, ale od Boha. Milé deti, dnes je veľký deň: radujte sa so mnou! Oslavujte Ježišovo narodenie mojím pokojom. Pokojom, s ktorým som prišla ako vaša Matka, Kráľovná pokoja. Dnes vám dávam svoje zvláštne požehnanie. Zaneste ho každému stvoreniu, aby malo pokoj. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (25. decembra 1988).
Prijatie Pánovho pokoja, Kristovho pokoja do srdca, získaného skrze Pannu Máriu, Kráľovnú pokoja, je najvýznamnejším, najrozhodujúcejším a najprenikavejším posolstvom v celej medžugorskej udalosti. Vidíme to v jej titule Kráľovná pokoja. A jej požiadavka, aby bol 25. jún slávený ako sviatok Kráľovnej pokoja, napovedá, že téma pokoja stredobod celého jej mariánskeho posolstva modernému svetu je pravdivo vykryštalizovaná v tomto posolstve z Medžugoria. Je to pokoj, ktorý nemôže pochádzať od nás, ale od Boha samotného.]e to duchovný pokoj, ktorý musí prechádzať cez nás, Máriine nádoby pokoja, smerom ku každému stvoreniu, aby tak „každý mohol mať pokoj“. Najprv by som rád prediskutoval tému pokoja vo všeobecnom posolstve z Medžugoria. Potom pouvažujem o preniknutí tohto pokoja do rodinného života, žití výzvy Panny Márie k pokoju v rodine. Následne sa chcem upriamiť na účinky mariánskeho zasvätenia ako „korunovania pokoja v rodine“.
Medžugorská výzva k pokoju
Všeobecná medžugorská výzva k pokoju nie je ani tak otázkou prostriedkov, o čom sme hovorili v iných kapitolách, ako skôr ovocím života podľa posolstiev z Medžugoria. Pri troch príležitostiach dosvedčených stovkami ľudí bolo na oblohe v Medžugorí napísané slovo „mir“, chorvátsky výraz pre „pokoj“. Toto jedno slovo zvolené Pannou Máriou dobre vyjadrilo podstatu toho, čo sa snaží uskutočniť v Medžugorí a v celom svete.
Na začiatku zjavení, na tretí deň, mala Marija zjavenie, ako Panna Mária plače s krížom v pozadí. Matka Božia zvolala;
„Pokoj, pokoj, pokoj a len pokoj. Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a ľuďmi a medzi ľuďmi navzájom. Aby sa tak stalo, je nevyhnutné veriť, modliť sa, postiť sa, chodiť na spoveď. Choďte v Pánovom pokoji. (26. júna 1981).
Toto posolstvo odhaľuje prostriedky na dosiahnutie duchovného pokoja, ktorý je konečným zámerom Medžugoria, väčšia viera, viac modlitby, viac postenia, väčšie pokánie a väčšie obrátenie. Vieme, že pokoj v biblickom význame je duchovným ovocím obrátenia. Z teologického hľadiska môžeme povedať, že Kristov pokoj je ovocím trvalej prítomnosti Ducha Svätého v dušiach spravodlivých, ako hovorí sv. Pavol v 5.kapitole Listu Galaťanom.
Kde je prítomný Duch Svätý, hlavne ak hovoríme o jeho trvalej prítomnosti sprevádzanej posväcujúcou milosťou, tam prebývajú aj Otec a Syn. A tak vnútorný pokoj je najhlbším prejavom toho, že v duši je prítomná Svätá Trojica. To je skutočným spôsobom predchuť večného pokoja zakúšaného v nebi. V obraznom slova zmysle sa hovorieva, že nebo a peklo sa začínajú tu, a je pravda, že v určitom zmysle začíname žiť život milosti už tu na zemi. A hoci stále zažívame údolie sĺz, čo je samozrejmou súčasťou pozemského kresťanského života, predsa len existuje trvalý duchovný pokoj, predstavujúci predzvesť pokoja, ktorý nastane V nebi. So Svätou Trojicou, prebývajúcou v dušiach spravodlivých, stávame sa chodiacimi Božími svätostánkami; pripodobňujeme sa Panne Márii v tom, že dovolíme Kristovi, aby bol prítomný v pokornej maštali našich sŕdc. A kde je Kristus, tam je aj jeho pokoj, ako pastierom ohlásili myriady anjelov pri narodení nášho Spasiteľa: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14). Naopak, život bez posväcujúcej milosti, bez Kristovho pokoja v duši, je predzvesťou pekla. Peklo je večným odlúčením sa od Boha. V tomto živote zakúšame predchuť pekla vtedy, keď v duši chýba Kristus a Duch Svätý.
Výzva Panny Márie k pokoju nie je predovšetkým sociálnou výzvou. Dokonca nie je ani globálnou výzvou. Najmä je to výzva k duchovnému vnútornému pokoju Ježiša Krista v srdci. Táto najdôležitejšia výzva samozrejme nesie v sebe aj sociálne a globálne dôsledky. Ale prvotná medžugorská výzva je vnútorný Kristov pokoj v srdci. Je niekedy ťažké pre nás zo západného sveta uvedomiť si, že to nie je tak veľmi výzva sociálna, ale skôr je to duchovná výzva so sociálnymi účinkami. Na začiatku rozhovorov s vizionármi sa s Mirjanou rozprával páter Vlašič a spýtal sa jej:
„Takže posolstvo Panny Márie je posolstvom pokoja?“ A Mirjana odpovedala: „Áno, v prvom rade pokoj duše. Keď ho osoba má v duši, je ním obklopená.“ (10. januára 1983). Takisto v posolstve zo septembra 1986 Matka Božia potvrdzuje, že keď dosiahneme duchovný Kristov pokoj cez intenzívnejšiu modlitbu, pôst, pokánie a obrátenie, potom má byť v sociálnom rozmere rozšírený na ostatných:
„Drahé deti! Pozývam vás, aby ste svojím pokojom pomohli, aby iní videli pokoj a začali ho hľadať. Vy ste, drahé deti, v pokoji a nemôžete pochopiť nepokoj. Preto vás pozývam, aby ste svojou modlitbou a životom pomohli zničiť v ľuďoch všetko zlé a odhaliť klam, ktorý satan používa.“ (25. september 1986).
Zmyslom medžugorského posolstva o pokoji je, že ak chceme mať sociálny pokoj a nakoniec i pokoj celkový, musí byť postavený na vnútornom duchovnom Kristovom pokoji ako jeho základe. Znamená to, že nemáme hľadať žiadne spoločenské prostriedky na dosiahnutie pokoja? Nie. Znamená to, že celkový pokoj na svete sa nedá dosiahnuť, kým na prvom mieste nie je duchovný Kristov pokoj ako jeho základ.
Pokoj v rodine
Ako sa posolstvo pokoja dotýka rodinného života? Nuž, prvým náznakom vnútorného Kristovho pokoja je rozkvet rodiny. Môžeme povedať, že rozsievanie Kristovho pokoja musí najskôr začať v rodine. V posolstve z júla 1986 Panna Mária povedala:
„Drahé deti! Nenávisť plodí nesvár a nevidí nikoho a nič. Pozývam vás, aby ste vždy zachovávali svornosť a pokoj. Zvlášť, drahé deti, pôsobte s láskou na mieste, kde žijete!“ (31. júla 1986).
Navyše v decembri 1984 Panna Mária prosí:
„Preto najskôr začnite milovať vlastnú rodinu, všetkých vo farnosti a potom budete môcť prijať a milovať všetkých, ktorí sem prichádzajú.“ (13. decembra 1984).
Takže prvé zakvitnutie Kristovho pokoja sa má udiať v rodine, hoci paradoxne, náš domov je niekedy pre rozširovanie pokoja tým najťažším miestom. Byť prostredníkom Kristovho pokoja pre nášho brata, sestru, manžela, alebo deti je výnimočnou výzvou, vyžadujúcou osobitnú obetu lásky. Niekedy sú vlastní príbuzní najmenej naklonení prijať Ježišovo evanjelium práve od niekoho z ich vlastnej rodiny. Náš Pán zaiste toto prežil, keď nedokázal byť plne „prorokom vo svojej vlastnej krajine“. Preto nás Matka Božia zriedka vyzýva hovoriť o jej posolstve pokoja; skôr znova a znova zdôrazňuje výzvu prežívať posolstvo pokoja. Vie, že pokoj, ktorý prinášame príkladom vlastného života, je pravým nositeľom duchovného pokoja Ježiša Krista. To platí hlavne v rámci rodiny.
V nedávnych rozhovoroch vizionári veľmi pevne trvali na rodinnom ruženci ako hlavnom nástroji na ochranu rodiny voči satanovi, ako aj účinnom nástroji prinášajúcom pokoj do domácej Cirkvi. Tento istý dôraz sa vynára v rôznych rozhovoroch Mirjany, Ivanky, Ivana, Marije i Vicky. Všetci zdôraznili, že najdôležitejšími prostriedkami na dosiahnutie pokoja v rodine sú hlavne modlitba a pôst, ale zvlášť rodinný ruženec. Dôsledná modlitba rodinného ruženca zostáva vynikajúcim prostriedkom na uvedenie a
udržanie Kristovho pokoja v našich domovoch.
Tip na knihu: Moje srdce zvíťazí, Zasvätenie sa Ježišovi skrze Máriu, Boj proti diablovi v posolstvách Medžugoria
