Fatimské udalosti sú skutočným medzníkom v súčasných dejinách Cirkvi i sveta a aj po sto rokoch predstavujú dramatickú a naliehavú výzvu, ktorou sa Nebo obracia na ľudí.
Zjavenia anjela v rokoch 1915 – 16 a Panny Márie v roku 1917 sa z chronologického hľadiska nachádzajú presne na polceste medzi udalosťami, ktoré vskutku možno nazvať epochálnymi: medzi zjaveniami Panny Márie Zázračnej medaily v Rue du Bac v Paríži, ktorými sa v roku 1830 začal sled mariánskych udalostí posledných dvoch storočí, a začiatkom tretieho kresťanského tisícročia spojeným s Veľkým jubileom roku 2000 (a taktiež s blahorečením malých vizionárov Františka a Hyacinty a zverejnením tretej časti fatimského tajomstva). Do tohto časového rozpätia spadá aj tragický útok na newyorské Dvojičky (po ktorom boli naše dni naplnené apokalyptickými výjavmi).
Najstaršia z troch vizionárov bola Lucia de Jesus Rosa dos Santos. Narodila sa na Zelený štvrtok 28. marca 19075 v Aljustreli, malej usadlosti, kde bývalo asi 20 rodín, neďaleko dediny Fatima v portugalskej diecéze Leiria. Bola dcérou Antonia dos Santos a Márie Rózy a mala šesť starších súrodencov: päť sestier (Mária dos Anjos, Terézia, Glória, Karolína a malá sestrička Mária, ktorá sa narodila predčasne a hneď po pôrode zomrela) a jedného brata (Manuel).
Miestny farár Manuel Joaquim de Oliveira nechcel počas rušných dní Veľkého týždňa krstiť deti mladšie ako jeden týždeň, no Luciin otec Antonio si želal, aby krst bol ešte pred Veľkonočnou nedeľou, a preto ako dátum narodenia dcérky uviedol 22. marec. Krst sa teda slávil 30. marca vo farskom kostole vo Fatime a meno Lucia vybral otec mladej krstnej mamy Márie Rózy, menovkyne a krstnej dcéry Luciinej mamy Rózy.
Lucia prežívala pokojné detstvo, venovala sa domácim prácam a pod vedením svojej sestry Márie dos Anjos, ktorá bola o šestnásť rokov staršia ako ona, sa priúčala krajčírskemu remeslu. Jej matka bola okrem iného katechétkou a usporadúvala u nich doma stretnutia, počas ktorých pripravovala deti na prvé sväté prijímanie. Malá Lucia sa ich zúčastňovala tak rada, že vo veku šesť rokov požiadala, aby aj ona mohla prijať Eucharistiu. Miestny farár sa domnieval, že ešte nemá vhodný vek, no iný kňaz, otec Cruz z Lisabonu, ju vyskúšal z katechizmu a uvedomil si, že je náležite pripravená.
O mnoho rokov neskôr vizionárka týmito slovami opísala, čo nasledovalo po jej prvej spovedi, na záver ktorej jej kňaz odporučil poprosiť v modlitbe Pannu Máriu, aby zobrala do svojej materinskej ochrany jej srdce: „V kostole boli rôzne sochy Panny Márie. Keďže moje sestry mali na starosti oltár Ružencovej Panny Márie, zvykla som sa modliť pri ňom; preto som sa aj v tej chvíli pobrala tam. Prosila som ju, s tou najväčšou vrúcnosťou, akej som bola schopná, aby bdela nad mojím úbohým srdcom a zachovala ho neporušené len pre Boha. Opakovala som túto pokornú prosbu a zazdalo sa mi pritom, že Mária sa na mňa usmiala a s pohľadom plným dobroty mi láskavo pokynula a povedala ‚áno‘.“
30. mája 1913, na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Lucia pristúpila k prvému svätému prijímaniu: „Hneď ako Božská hostia spočinula na mojom jazyku, pocítila som neotrasiteľnú vyrovnanosť a pokoj, pocítila som príval takej nadprirodzenej atmosféry, že prítomnosť nášho dobrého Pána sa mi stala celkom hmatateľnou, akoby som ho videla a cítila svojimi telesnými zmyslami. Tu som sa naňho obrátila touto modlitbou: ‚Pane, urob ma svätou, zachovaj moje srdce navždy čisté len pre teba.‘ V tej chvíli sa mi celkom zreteľne zazdalo, že náš dobrý Pán mi v hĺbke môjho srdca hovorí slová: ‚Milosť, ktorú som ti dnes udelil, zostane v tvojej duši živá a prinesie ovocie večného života.‘“
O niekoľko mesiacov neskôr, keď mala Lucia už osem rokov, jej matka zverila úlohu zaviesť ovce na pastviny do Cabeça, kam sa dievčatko vydalo spolu s kamarátkami Máriou Justino a Teréziou a Máriou Rosa Matiasovými, s ktorými sa zvykla hrávať, občerstvovať pri desiate a modlievať ruženec. Počas tejto modlitby sa im trikrát, v období trvajúcom od apríla do októbra 1915, zjavila snehobiela, žiarivá postava. „Vyzerala ako človek zahalený prestieradlom… Nebolo jej vidno oči ani ruky,“ vyrozprávala Lucia svojej matke. Neskôr vyjadrila toto svoje vnútorné presvedčenie: „Na základe udalostí, ktoré potom nasledovali, sa domnievam, že išlo o nášho anjela strážcu, ktorý, bez toho, aby sa nám jasne ukázal, nás pripravoval na uskutočnenie Božích plánov.“
Tento úryvok pochádza z knihy Fatima – celá pravda, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
