~ Immaculée Ilibagiza
Ako dieťa som sa do Kibeha nikdy nedostala, ale Kibeho si ma vždy našlo.
Niektoré z najpestrejších príbehov o vizionároch sa ku mne dostali, keď som v noci ležala v posteli a odpočúvala nočné rozhovory rodičov so susedmi za oknom.
Jedného večera sa rozhovor zvrtol na zázraky. Moja myseľ preskočila o niekoľko týždňov späť a spomenula si, ako otec Rwagema popoludní pustil zaznamenané Segatashyove zjavenia Ježiša. Zamrazilo ma, keď som si spomenula na hromobitie, ktoré sa rozozvučalo po Kibehu po tom, ako chlapec povedal Pánovi, že pútnici potrebujú zázrak, aby uverili. Spomenula som si, ako aj cez malý reproduktor na magnetofóne sila Božej odpovede rozozvučala okná v našom kostole. Premýšľala som, aký zázrak by to mohol prekonať. Vtedy som počula hlas Faustína, suseda, ktorý sa práve vrátil so svojou rodinou z púte. „Slnko mi tancovalo po oblohe priamo pred očami,“ povedal mojim rodičom. „Tancovalo a menilo sa na mnoho farieb ako dúha víriaca sa v sklenenom kruhu, a potom sa stalo sivým a bledým ako mesiac. Za prvým slnkom bolo zrazu ďalšie, ktoré ho osvetľovalo. Na tvári mesiaca bola obrovská Eucharistia a kalich, a potom sa farby opäť zmenili – akoby sa objavilo tretie slnko, ktoré bolo červené, zelené a zlaté. A v strede slnka sa objavila tvár Panny Márie, jasná ako deň.“
Moja predstavivosť sa rozprúdila a zapálila moju zvedavosť. Vyskočila som z postele a naklonila sa k oknu, aby som lepšie počula rozhovor dospelých. Keď som počula, že sa na slnku objavila tvár Panny Márie, vedela som, že v žiadnom prípade nezaspím.
„Je to pravda,“ potvrdila Faustínova manželka Béatrice. „Vizionárka Agnes mala zjavenie Ježiša, keď sa všetci v dave začali pozerať na oblohu. Najbližší ľudia pri pódiu sa pozreli hore ako prví a spôsobili reťazovú reakciu. Bolo zvláštne vidieť tisíce hláv, ako sa jedna za druhou otáčajú hore, akoby som sledovala hromadu domina, ktorá sa prevracia smerom ku mne.
Keď som zdvihla hlavu, myslela som si, že som sa zbláznila. Zažmurkala som a pretrela si oči, potom som zažmurkala a znova si ich pretrela… Slnko naozaj tancovalo. Pohybovalo sa sem a ta, akoby si ho sám Boh prehadzoval z jednej ruky do druhej. A potom sa z tancujúceho svetla vynorilo ďalšie slnko. Na oblohe boli dve slnká! Točili sa v kruhoch v opačnom smere: jedno sa točilo v smere hodinových ručičiek a druhé proti smeru hodinových ručičiek, ale potom sa zatočili do seba a opäť sa spojili ako jedno slnko.“
Na dvore som počula niekoľko prekvapených výkrikov, potom nastalo dlhé ticho, ktoré som považovala buď za údiv, alebo nevieru. Pokiaľ ide o mňa, bola som v úplnom úžase.
François, otcov priateľ, ktorý bol na návšteve z inej dediny, sa zapojil do rozhovoru a podelil sa o príbeh zo svojej prvej púte do Kibeha, počas ktorej sa slnko premenilo na zrkadlo. „Bolo to dokonale okrúhle zrkadlo, ktoré nám odrážalo svet,“ uviedol, „a my sme mohli vidieť tisíce kopcov Rwandy, ktoré vypĺňali oblohu. Agnes ukázala smerom k nebu, keď k nej Ježiš prehovoril, a povedala: ,Pozrite sa, čo vidíte – je medzi vami niekto, kto by teraz mohol poprieť, že má znamenie? Pozorne sa dívajte a zapamätajte si, čoho ste svedkami. Verte svojim očiam alebo popierajte to, čo vidíte. Ale ja vás žiadam len o to, aby ste hovorili pravdu.‘“
Faustín rozprával ďalšie dva príbehy o zázrakoch na oblohe, ktorých boli počas Agnesinho zjavenia mnohí svedkami. Jedným z nich bolo, keď sa slnko zmenilo na dve odlišné farby: „Rozdelilo sa rovnomerne, akoby sa cez stred jeho povrchu nakreslila vodorovná čiara. Spodná časť bola nádherne bledomodrá a horná polovica bola biela ako mlieko. Agnes povedala: ,Biela je čistota Boha, znamenie, že sa čoskoro vráti, a my sa musíme pripraviť na jeho príchod. Modrá je láska Preblahoslavenej Matky, ktorá žiari na svet. Modrá predstavuje farbu odevu Panny Márie.‘“
Náš sused potom opísal zázrak, ktorý sa stal ešte v to isté popoludnie. Povedal, že Agnes pri odovzdávaní posolstva náhle prestala hovoriť a opäť ukázala na nebo. „Bol to najväčší zázrak, aký som kedy videl,“ trval na svojom. „Tam, ďaleko nad našimi hlavami, bol obraz Ježiša na kríži a pod ním stála Preblahoslavená Matka s hlavou sklonenou od žiaľu. Keď som zisťoval, či aj ostatní vidia to isté, uvidel som pätnásťtisíc ľudí, ktorí padli na kolená. Mnohí sa prežehnali a cez slzy lásky pozerali na oblohu.“ Faustín to rozprával s takým dojatím, až som ho podozrievala, že plače.
Tento úryvok pochádza z knihy Naša Pani z Kibeha, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
