Keď Ježiš naposledy opustil Galileu, hľadel smerom k Jeruzalemu. Skús si predstaviť jeho sústredený, cieľavedomý pohľad. Ešte chcel svojich nasledovníkov mnoho naučiť. Niektoré jeho kázne boli ťažké na pochopenie a zmysel budú dávať len s  odstupom času. Tak napríklad: z predchádzajúcej kapitoly by roztržitý poslucháč mohol mať dojem, že Ježiš nepoctivého správcu namiesto pokarhania zahrnul chválou. A Ježiš pritom len vyzýval ľudí, aby múdro predvídali každú príležitosť vojsť do kráľovstva – veď on sám preto prišiel na svet a preto sa dnes prechádzame po tejto zemi.

Dnešné evanjeliové ponaučenie môže ľahko zapríčiniť, že nezaujatý nasledovník ukáže Ježišovi chrbát a vyberie sa za niekým, kto mu ponúkne trochu optimistickejší pohľad na život. Ježiš nás však neprišiel zabávať. Prišiel nás spasiť.

Sedemnásta kapitola Lukášovho evanjelia je určená skutočným nasledovníkom Krista – tým, ktorí veria, že práve Ježiš je nádejou sveta a práve jeho cesty vedú k životu vo večnosti a hojnosti. Dnešnú kapitolu môžeš pokojne považovať za akýsi výcvikový tábor pre dušu.

Tí hrdinskí muži a ženy, ktorí vstupujú do armády, vedia, že autorita prichádza len s  autoritou – nezískaš ju, pokiaľ ju nepreukážeš. Vedia, že výcvikom sa zbavia zlých návykov a postojov a naučia sa, ako viesť vojnu a strategicky plánovať. My sme na tom rovnako – čelíme skutočnému nepriateľovi, ktorý má v úmysle kradnúť, zabíjať a ničiť. Ježiš sa preto bez zábran snaží vykoreniť každé správanie, ktoré nám ničí dušu alebo ponúka nepriateľovi prístup do nášho srdca. Ľahostajný postoj k hriechu, ochota pestovať si krivdu, namyslené a nevďačné srdce – stačí málo a nepriateľ má otvorené brány. Vojde do nášho života a začne svoje ničivé dielo.

My sme však povolaní k niečomu omnoho vyššiemu, omnoho väčšiemu, než je naša prirodzená náchylnosť na hriech a sebectvo.

Vráťme sa k prirovnaniu o výcvikovom tábore. Vojaci a vojačky trénujú prijímanie rozkazov, tímovú spoluprácu a štúdium nepriateľskej taktiky. Vedia, že keď opustia tábor, hneď prvá misia ich môže priviesť za nepriateľské línie.

Ježišovo učenie v tejto kapitole je veľmi podobné: ukazuje nám, ako viesť svoj život tu na zemi, za nepriateľskými líniami, zatiaľ čo túžobne očakávame jeho návrat. Nežiada od nás nič, čo by pre nás už on sám nevykonal.

Ježiš zostúpil z trónu, zhodil si z pliec vladársky plášť a narušil zásady vesmíru, aby vstúpil do lona mladej dievčiny. V prvú vianočnú noc žiarila hviezda na nebi jasným svetlom. Nebesia sledovali, ako sa Ježiš vydal na záchrannú misiu s cieľom spasiť tento svet. Celé stvorenstvo zadržalo dych, keď ukázal, kým naozaj je – záchrancom stratených, zranených a zlomených. Mudrci ho hľadali pred dvetisíc rokmi – kto je múdry, hľadá ho aj dnes.

Náš Spasiteľ prenikol za nepriateľské línie. Neprekážalo mu, že ho dávajú do spolku s vyvrheľmi a hriešnikmi. Spochybnil náboženské zriadenie, vďaka ktorému bolo spoločenstvo s Bohom zdanlivo nemožné. Ježiša deň čo deň urážali, vysmievali sa mu, brojili proti nemu a trápili ho. Vydal sa na hrôzyplnú, desivú a nespravodlivú popravu.

A predsa kráčal životom s čistým, pokorným, silným a milujúcim srdcom. Nikdy si nepestoval krivdu. Žil naplno. Zas a znova odpúšťal tým, ktorí ho poslali na kríž. Každý jeho krok sprevádzala láska.

Aj my máme prístup k moci, ktorá vzkriesila Ježiša z hrobu.

Keď učeníci počúvali, ako nemožne vysoko pre nich Ježiš nastavil latku, nepochybne sa zmätene škrabali vo vlasoch. Boli zvyknutí fungovať na spôsob „oko za oko“. A tu im Ježiš hovorí:

„Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,‘ odpusť mu!“ (Lk 17, 3 − 4)

Som si istá, že by som reagovala rovnako, ako reagovali učeníci. Povedali: „Daj nám väčšiu vieru.“ Vedeli, že ich srdcia majú od toho Ježišovho ešte ďaleko. Mali problém odpustiť raz, nieto opakovane. Len ťažko dokázali čeliť hriešnikovi a zachovať si pritom čisté a pokorné srdce. Preto prosili: „Daj nám väčšiu vieru.“ Ježiš ich vyzýval, aby konali na základe viery, ktorú už majú. Aj malá, ale živá viera dokáže vykonať veľké a mocné činy. Áno, štandard svätosti je vysoký – v prospech učeníkov však pôsobila aj nadprirodzená sila.

Ježiš potom hovoril o neoprávnených nárokoch a nevďačnosti, ktoré sú jedom pre dušu. Opäť si ho skús predstaviť. Srdce má plné lásky. Pripravuje milovaných učeníkov, aby vytrvali na zemi a mysleli na Božie kráľovstvo. Keď hovoril o ich povinnosti slúžiť a  neočakávať odmenu, neprotirečil svojim slovám z dvanástej kapitoly. Stále platí, že keď sa vráti a zistí, že mu verne slúžime, sľubuje, že si opáše zásteru, usadí nás k stolu plnému dobrôt a bude nás obsluhovať. To je predstava, však? Ježiš nás v dnešnej kapitole vystríha pred neoprávnenými nárokmi, ktoré sa nám vkrádajú do srdca, keď mu oddane slúžime.

Ježiš nám tu opäť pripomína, že postoj, ktorý ovládne naše srdcia, priamo ovplyvní to, ako mu slúžime a  ako ostatných milujeme. Práve preto musíme neprestajne poskytovať Duchu Svätému čas a  priestor, aby nás viedol, strážil, naprával a usmerňoval. A práve preto si musíme naplno uvedomovať, čo do svojho srdca vpustíme a čo necháme pred dverami.

Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života. Odstráň od seba falošné (klamlivé, zavádzajúce) ústa a úskočné pery nech sú ďaleko od teba. Nech tvoje oči hľadia priamo vpred (na cestu morálnej odvahy) a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba (na cestu zásadovosti)! Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa. Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani naľavo (kde môže číhať zlo), odvracaj svoju nohu od (ciest) zlého! (Prísl 4, 23 − 27, rozšírený preklad)

Čím viac sa budeš podobať Kristovi, tým viac dôveryhodnosti získaš v pravom Božom kráľovstve. Ježiš nehľadí na vonkajší vzhľad – vidí, skúma a pozná naše vnútro. Hlboko ťa miluje. Dokonale ťa pripravil. A povolal ťa, aby si svojím svetlom žiaril tak jasne, až sa temnota vôkol teba rozplynie. Jeho svetlo žiari v tvojom srdci, aby osvetlilo cestu tým, ktorí tápajú v tme – až potom môžu nájsť cestu k Ježišovi.

Kristus ťa túži pripraviť a pretvoriť tak, aby si za nepriateľskými líniami triumfoval. Aby si sa vedel brániť v boji, aby si vedel odpočívať pod jeho ochranou a aby si sa naučil, ako dôverovať jeho láske vo svete, kde je pre lásku čoraz menej miesta. Chce ťa priviesť na cestu uzdravenia, návratu a  obnovy. Chce, aby si bol triezvy, v pozore, pripravený na jeho návrat. Koniec sveta, ako ho poznáme, nie je niečím, nad čím môžeme mávnuť rukou – a každým dňom sa blíži. Keď Boh príde a dá bodku za celým príbehom, pristihne zástupy prekvapených ľudí lapených vo svojom obvyklom živote. Nebudú pripravení. Ježiš však chce, aby sme celý život žili prichystaní.

Tento úryvok pochádza z knihy Pripravte mu miesto, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.