Ale teraz by bolo vhodné povedať o tomto ďalšom rozširovaní trochu viac, tak ako to chápem zo slov nášho Pána – ako nás materstvo milosrdenstva a milosti znovu privádza na miesto našej prirodzenosti, kde sme boli stvorení materstvom prirodzenej lásky. A táto prirodzená láska nás nikdy neopúšťa.
[On je] našou Matkou v poriadku prirodzenosti [i] našou Matkou v poriadku milosti, aby sa tak stal celý našou Matkou vo všetkom. On prijal základ svojich diel v úplnej poníženosti a v úplnej miernosti v lone Panny. (A zjavil to v prvom zjavení, kde mi pred zrak môjho rozumu priviedol tú tichú Pannu v jednoduchom postoji, v akom bola, keď počala.) To znamená, že náš vznešený Boh je zvrchovanou múdrosťou. On ho na tomto skromnom mieste vystrojil a urobil ho úplne pripraveným v našom úbohom tele, aby on sám všemožne vykonával službu a úrad materstva.
Služba matky je najbližšia, najpohotovejšia a najistejšia: [najbližšia, lebo najväčšmi pramení z prirodzenosti; najpohotovejšia, lebo najväčšmi pramení z lásky; a najistejšia], lebo najväčšmi pramení z pravdy. Túto službu nikto nemohol, nemôže a nikdy nemal vykonávať naplno, jedine on sám. Vieme, že naša pozemská matka nám dáva život len preto, aby sme trpeli a zomreli, kým naša pravá Matka, Ježiš, absolútna Láska, nás rodí pre svetlo radosti a večného života. Nech je požehnaný! Takto nás láskou udržiava v sebe samom. A on nás porodil v plnosti času tým, že trpel najostrejšími mukami a najťažšími bolesťami, aké kedy boli a aké kedy budú; a napokon zomrel. A keď to dokonal, tak nás vyniesol do blaženosti, pretože ani toto všetko nemohlo úplne uspokojiťjeho obdivuhodnú lásku, čo dokazuje tými vznešenými slovami lásky: Keby som mohol trpieť viac, trpel by som viac.
Nemohol viackrát zomrieť, ale neprestával pracovať, preto mu teda prináleží, aby nás živil, lebo v dôsledku svojej drahej materinskej lásky sa stal naším dlžníkom. Matka môže dať svojmu dieťaťu sať zo svojho mlieka, ale naša drahá Matka, Ježiš, nás môže kŕmiť sebou samým a robí to, plný dobroty a nežnosti, skrze Najsvätejšiu sviatosť, ktorá je vzácnym pokrmom môjho života, ako aj všetkými ostatnými sladkými sviatosťami, ktorými nás milosrdne a láskavo udržiava. A toto myslel v tom požehnanom slove, keď povedal: Ja som to, o ktorom ti svätá Cirkev káže a o ktorom ťa učí. To znamená: Všetko to zdravie a život sviatostí, všetka sila a milosť môjho slova, všetka dobrota, ktorá je ustanovená vo svätej Cirkvi pre teba, to som ja. Matka si môže priložiť dieťa nežne k prsiam, no naša nežná Matka, Ježiš, nás môže dôverne privinúť k svojej požehnanej hrudi a ukázať nám v nej časť svojho sladkého otvoreného boku, a v ňom nám ukázať kúsok božstva a nebeskej radosti, s duchovnou istotou nekonečnej blaženosti. A to ukázal v desiatom [zjavení], dajúc rovnaké pochopenie v tom sladkom slove, v ktorom hovorí: Hľa, ako som ťa miloval hľadiac na [ranu vo] svojom boku a radujúc sa.
Toto krásneslovo – Matka – je také sladké a také blízke svojou prirodzenosťou, že ho nemožno veru povedať o nikom inom ako o ňom a o tej, ktorá je Matkou jeho samého i nás všetkých. K aspektu materstva patrí prirodzená láska, múdrosť a poznanie; a to je dobré, lebo hoci je to tak, že náš telesný zrod je len malý, nízky a jednoduchý vzhľadom na naše duchovné zrodenie, predsa je to on, kto ho vykonáva v stvoreniach, skrze ktoré sa to deje. Prirodzená, milujúca matka, ktorá vníma a pozná potreby svojho dieťaťa, opatruje ho s úplnou nežnosťou, ako si to žiada povaha a okolnosti materstva. A ako [dieťa] vekom rastie, mení svoju prácu, no nie svoju lásku. A keď vyrastie ešte viac, dopúšťa, aby bolo jej [dieťa] aj bité v rámci boja proti nerestiam, aby tak toto dieťa prijalo čnosti a milosti. Toto dielo, spolu so všetkým, čo je spravodlivé a dobré, robí aj náš Pán prostredníctvom tých, ktorými to koná. Takto on je našou Matkou v prirodzenosti pôsobením milosti v nižšej časti z lásky k vyššej časti. A on chce, aby sme to vedeli, lebo on chce, aby sa celá naša láska pripútala k nemu. A pritom som videla, že všetky naše povinnosti, všetko to, čo na základe Božieho príkazu dlhujeme Božiemu otcovstvu a materstvu, napĺňa sa v pravej láske k Bohu; a túto požehnanú lásku v nás vzbudzuje Kristus. A to bolo zjavené vo všetkých [zjaveniach] a najmä v tých vznešených slovách, keď povedal: Som to ja, koho miluješ.
Tento úryvok pochádza z knihy Juliana z Norwichu: Zjavenia Božej lásky, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
