V časoch, kedy sa toľkí odvrátili od Boha, spáchali ťažké hriechy a zahodili snubný prsteň kríža, Boh ukázal svoju nehynúcu lásku a vernosť a podal nám pomocnú ruku. Neopustil nás. Ponúkol nám nový začiatok. Napriek temným časom je Boh stále náš Otec a Ježiš naďalej ostáva naším oddaným a milosrdným Spasiteľom. On svoj snubný prsteň neodhodil, ani keď sme si my ten náš sňali. Jeho vernosť nezhasína. V skutočnosti sa celý čas snaží získať našu pozornosť a dať nám druhú šancu, pretože vie, do akej zúfalej situácie sme sa dostali.
Za posledných sto rokov svet zažil viac ohlásených (a uznaných) mariánskych zjavení než kedykoľvek predtým v dejinách Cirkvi. Boh pozná kritickosť tejto doby a vidí hlboké zranenia svojich detí. Neželá si nič iné, než zaplaviť nás svojím milosrdenstvom a priviesť nás späť k nemu. Okrem toho, že nám z neba zoslal svoju vlastnú Matku v snahe získať našu pozornosť, dnešnému svetu dal obrovský dar: posolstvo Božieho milosrdenstva.
Boh nikdy neprestal byť milosrdný a jeho neochvejná láska a milosrdenstvo trvajú naveky (porov. Ž 136). Na tom nie je nič nové. A predsa si Boh toto jedinečné posolstvo s novými formami úcty šetril pre súčasnú dobu, pretože ešte nikdy nebol vo svete taký neporiadok ako teraz. Hoci ľudstvo už zažilo všelijaké hrôzostrašné veci ako mor, choroby, hladomor či vojny, väčšinou nimi trpeli len konkrétne národy a územia a iba zriedkakedy predstavovali celosvetový problém. Dokonca ani svetové vojny nezasiahli úplne všetky krajiny sveta. Dnešná doba je však iná. Súčasná hrozba zastrašuje celý svet a čelí jej každý jeden žijúci človek. Stelesňuje ju nemorálnosť a hriech svetového rozmeru. Temnota a bezbožnosť sa rozšírili do každého kúta zeme a ľudia vlažní vo viere sa nachádzajú kdekoľvek, pričom mnohí kvôli nim strácajú nádej a opúšťajú Boha spolu s jeho prikázaniami.
Z toho dôvodu Božie milosrdenstvo predstavuje pre našu dobu veľké posolstvo. Vyviera z hlbín Otcovej lásky. Boh ako „Otec milosrdenstva“ (2 Kor 1, 3) nám chce dať tento vzácny dar, pretože vie, ako veľmi ho v našich dňoch potrebujeme. Toto posolstvo a úcta je pre vás aj pre mňa. Boh nás miluje a nevzdá sa nás. Celý svet dnes potrebuje milosrdenstvo viac ako kedykoľvek predtým a Boh si uvedomuje, že ho potrebujeme celý oceán. Už nejaký čas zaplavuje svet týmto posolstvom, ktoré považujem za veľmi zásadné pre našu dobu, preto som sa rozhodol povedať vám niečo o jeho histórii a konkrétnych formách úcty s ním spojených.
Na začiatku 20. storočia, konkrétne v tridsiatych rokoch, poľská rehoľná sestra Mária Faustína Kowalská začala dostávať od Ježiša nebeské posolstvá, ktoré boli zamerané na Božie milosrdenstvo. Faustína sa o tieto posolstvá delila so svojím duchovným vodcom a spovedníkom otcom Michalom Sopočkom (dnes už blahoslaveným) a on ju nasmeroval k tomu, aby si ich postupne zapisovala do denníka. Oficiálna verzia jej Denníčka, ktorý si dnes môžeme prečítať, má názov Denníček: Božie milosrdenstvo v mojej duši (Zaex, 2015). Zrodil sa v spovednici za oponou milosrdenstva a predstavuje teologické majstrovské dielo. Dnes sa rýchlo stáva klasikou katolíckej duchovnosti spolu s dielami ako Príbeh mojej duše (Svätá Terézia z Lisieux; Lúč, 2014), Vnútorný hrad (Svätá Terézia z Avily; Kláštor bosých karmelitánov Lorinčík, 2022) a Dialóg (Svätá Katarína Sienská). Ak sa u vás doma nenachádza jeden výtlačok Denníčka, vrelo odporúčam, aby ste si ho zadovážili, pretože toto posolstvo nie je určené len pre svätú Faustínu, ale pre celý svet.
Posolstvo Božieho milosrdenstva a úcta k Božiemu milosrdenstvu sú v dnešných časoch také dôležité, že diabol nechce, aby o ňom ľudia vedeli. Padlý anjel sa dokonca pokúsil Faustínu naviesť, aby spálila prvú verziu svojho Denníčka. Jedného dňa, keď jej duchovný vodca odcestoval, zjavil sa jej anjel a povedal, že Denníček nemá zmysel a mala by ho radšej spáliť. Nevedela, že ide o padlého anjela, a tak svoje zápisky poslušne hodila do ohňa. Až neskôr sa od Pána dozvedela, že bola oklamaná diablom. Diabol nemá rád Božie milosrdenstvo. Ako žalobca chce priviesť duše do zúfalstva nad ich hriechmi, ale keď ľudia dôverujú Bohu a jeho milosrdenstvu, zlo stratí všetku moc, pretože Božie milosrdenstvo ho umlčí. Preto mu Boh nedovolí zastaviť šírenie tohto posolstva.
Dokonca aj po smrti svätej Faustíny († 1938), keď sa Denníček a jeho obsah stal viac známy, ten „starý špinavec“ skúsil šťastie po druhýkrát a snažil sa Denníčka zbaviť. Mnoho ľudí o týchto jeho pokusoch nepočulo. Denníček zakázali publikovať, distribuovať a čítať až na dvadsať rokov (1958 − 1978). Dôvodom malo byť neuznanie prekladu, ktorý údajne obsahoval veľa teologických chýb. Keď si túto verziu Denníčka prečítali cirkevní predstavitelia, ostali zaskočení, koľko teologických omylov táto rehoľná sestra z Poľska uvádza. Verili, že Denníček by mohol ľudí zavádzať, a tak ho Vatikán zaradil na zoznam zakázaných kníh, ktorý mal byť v tom čase zavedený. Ako sa píše v Denníčku, svätej Faustíne bolo zjavené proroctvo, že príde chvíľa, keď sa všetko ohľadom posolstva a úcty bude zdať stratené. Ale Boh potom zasiahne s veľkou silou a vydá svedectvo pravde (porov. Denníček 378). A on naozaj mocne konal a dosvedčil správnosť jej tvrdení.
Keďže božská prozreteľnosť ako vždy všetko zariadila, v čase zákazu Denníčka jeden svätý kňaz slúžil ako kardinál v Krakove, kde bolo pochované telo sestry Faustíny. Tento svätý kňaz sa volal Karol Wojtyla. Poznal život sestry Faustíny aj posolstvo, ktoré dostala, a rozhodol sa poveriť vysoko vzdelaného kňaza, aby preštudoval jej život a preskúmal hlavný zdroj jej spisov, Denníček. Desaťročná práca tohto kňaza priniesla ovocie. Verejnosť začala vnímať sestru Faustínu ako osobu, ktorá praktizovala hrdinskú cnosť a Denníček sa začínal považovať za teologické majstrovské dielo. Záležitosť s chybným prekladom sa dala do poriadku a Denníček sa sprístupnil, aby sa opäť mohol čítať. A viete čo sa stalo hneď potom, ešte v tom istom roku? Kardinál Karol Wojtyla bol zvolený za nového pápeža a prijal meno Ján Pavol II.!
Tento úryvok pochádza z knihy Pod ochranným plášťom Márie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
