Jednou zo skvelých vecí na spovedi je tá, že nestojí ani cent. Vždy to tak bolo a vždy aj bude. Koniec koncov, ktorý otec by chcel peniaze za to, že svojmu dieťaťu vymení plienku? Presne tak, výmena plienky.

Prirovnať spoveď k duchovnému prebaleniu mi napadlo jedného dňa pri modlitbe. Odvtedy mi to pomohlo lepšie chápať, akou láskou sme milovaní a prečo by sme k tejto úžasnej sviatosti mali pristupovať častejšie.

Dovoľte mi to bližšie vysvetliť: v duchovnom živote budeme v Božích očiach stále deťmi. Nezáleží na tom, či máme dva mesiace, tridsaťpäť alebo osemdesiatdva rokov. V tomto padlom svete realita vyzerá tak, že kým nedosiahneme dokonalú dospelosť v Kristovi a nevstúpime do raja, neprestaneme robiť chyby, a bude ich veľa. Žijeme v údolí sĺz. Biblia dokonca uvádza, že spravodlivý človek zhreší aj sedemkrát za deň (porov. Prís 24, 16). Prirovnanie spovede k duchovnej výmene plienky nám môže pomôcť pochopiť, ako veľmi nás nebeský Otec miluje a prečo Ježiš nastavil veci tak, ako ich nastavil.

Všetci vieme, že bábätká kakajú do plienky, a to dosť často. Smradľavé bábätko si hneď získa pozornosť všetkých v miestnosti. Takýto smrad patrí medzi tie najhoršie, aké človek pozná, je odporný a zväčša vyslovene nechutný. A bábätká, kým vyrastú, ho urobia aspoň tisíckrát.

Postarať sa o umytie dieťaťa spadá do povinností rodičov. Bábätko to samo nedokáže a musí sa bezvýhradne spoľahnúť na svoju mamu a otca. Bez nich by sa ten zápach nikdy nestratil a len by sa zhoršoval, až by ho nakoniec bolo aj vidieť. Žiaden rodič niečo také nedopustí. Aspoň žiaden dobrý rodič nie.

Rodičia musia mať s dieťaťom veľkú trpezlivosť. Musia ho ochotne umývať každý jeden raz, čo sa pokaká. Pri starostlivosti o dieťa nikdy nenastane situácia, že ho umyjete a bude navždy čisté. Žiaden rodič by nepovedal svojmu dieťatku: „Čo má toto znamenať? Veď som ťa umyl včera! Už ťa viac neumyjem!“ To však neznamená, že rodičia majú mať smradľavý náklad radi a takisto sa im nemusí páčiť časté pokakanie ich bábätka. Vedia však, že pri vymieňaní plienky je dieťa úplne závislé od rodičov.

Náš duchovný život sa tomu dosť podobá. Počas nášho života sa duchovne zašpiníme veľakrát. Často budeme zababraní a odporní, kým dozrejeme do plnej zrelosti v Kristovi. Niektorí svätci dokonca tvrdili, že cítia zápach hriešnych duší. Čím viac ho na sebe nosíte, tým sa stane horším a spoločensky viditeľnejším.

Rovnako ako dieťa špinu zo seba zmyť nevieme. Celkom závisíme od našich rodičov, lebo iba oni nás môžu očistiť. Ak máme naozaj milujúcich a starostlivých rodičov, budú nás ochotne a trpezlivo umývať zakaždým, keď sa zašpiníme. Môžeme teda naplno dôverovať láske rodičov k nám a nemusíme sa hanbiť každý jeden raz sa pokoriť. Preto sa na sviatosť zmierenia môžeme pozerať ako na výmenu plienky.

V tom spočíva kľúčový prvok celého priebehu. Boh všetko navrhol tak, aby sme sa stali plne dospelými v Kristovi a členmi jeho rodiny: o výmenu plienky sa vo všeobecnosti starajú matkine ruky (keďže otec je väčšinou ten, kto plienky zabezpečuje). Rovnako to funguje aj v Božej rodine. Boh Otec zabezpečuje plienky a naša duchovná Matka nás zbavuje nečistoty. Mária spolu s Cirkvou zohrávajú úlohu duchovnej matky a neexistuje iné miesto, než je svätá matka Cirkev, kde môžeme prijať úplné očistenie od hriechu. Iba ona má plienky. Boh Otec jej ich zveril a dal jej nekonečné zásoby, lebo vie, že jeho hriešne deti ich budú potrebovať, a to dosť často.

Vedeli ste, že v niektorých jazykoch slovo spasiť v sebe nesie význam uzdravenia a očistenia? Presne to symbolizuje spása – uzdravenie a očistenie. Večná spása predstavuje najvyššiu čistotu. Naše duše sú očistené a vstupujeme do večného života s Bohom. Boh nám toto všetko túži dať, a preto ustanovil sviatosť zmierenia, aby sme poznali a zažívali jeho nekonečnú lásku a milosrdenstvo. Keďže sme všetci členmi jeho rodiny, ako náš najmilujúcejší a prozreteľný Otec pre nás obstará plienky. Ako to v rodine býva, potom prichádza na rad matka, aby dieťa umyla. Samozrejme, Boh by to mohol urobiť aj sám, ale sme členmi jeho rodiny, a tak zdieľa zodpovednosť so svojou nevestou, našou Matkou.

Ak si to uvedomíme, nebudeme sa báť pristúpiť k Otcovi a našej matke Cirkvi. Pristúpením k spovedi ukážeme našu pokoru, keď ako malé deti prídeme a detským spôsobom vyhŕkneme: „Ehm, ach, znova som to urobil! Znova som sa zašpinil.“ Potom nás Ocko s Mamkou ako vždy vyumývajú.

Žiaden otec a žiadna matka nechcú vidieť svoje deti špinavé a smradľavé. Žiadna matka by napríklad nepovedala svojmu špinavému dieťaťu: „Len tak ďalej.“ Matka chce, aby jej dieťa bolo čisté a „ako nové“. To je dôvod, prečo oddanosť Márii a častá spoveď idú ruka v ruke. Opýtajte sa kohokoľvek, kto sa pravidelne spovedá, či prechováva úctu k Panne Márii, a zaručujem vám, že takmer určite bude jeho odpoveďou áno. Dieťa, ktoré ľúbi svoju matku, ju chce urobiť šťastnou. Dieťa, ktoré ľúbi svojho otca a matku, sa nebojí k nim pribehnúť, keď sa potrebuje očistiť.

Funguje to aj opačne. Spýtajte sa niekoho, kto na spoveď nechodí vôbec, akú úctu má k Márii, a celkom určite odvetí, že žiadnu. Ak niekto nepochopí úlohu Márie vo svojom duchovnom živote, odvráti sa aj od duchovného prebaľovania – spovede. Ak si nemyslíte, že v Cirkvi a Márii máte duchovnú Matku, nakoniec uveríte tomu, že nepotrebujete prebaliť (rozhrešiť od hriechov) prostredníctvom spovede.

Toto prirovnanie súvisí s tým, prečo si Cirkev uctieva Máriu každú sobotu. Katolíci vedia, že soboty sú špeciálne zasvätené Márii na znak toho, že Mária predstavovala srdce nádeje po piatku, keď Ježiša ukrižovali. Po ukrižovaní a následnom pochovaní Boha na tri dni všetko držala pokope Mária svojou vierou a absolútnou dôverou v jeho slová. Ona stelesňuje nádej. Môžeme k nej prísť s úplnou dôverou a zveriť jej všetky naše potreby, všetky bolesti srdca a všetky naše zranenia. Vyžaduje si to dobrú spoveď, vďaka ktorej môžeme rásť v pokore a pripravovať sa na dôstojné prijatie nedeľného svätého prijímania.

Tento úryvok pochádza z knihy Pod ochranným plášťom Márie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.