Tajomstvo Božieho narodenia je počiatkom odmietania Boha ľuďmi. V prológu Evanjelia podľa svätého Jána čítame: „Prišiel k svojim, a jeho vlastní ho neprijali.“
Najväčšou Božou bolesťou od začiatku života na zemi je odmietnutie jeho lásky ľuďmi. Príbeh Ježišovho života od jeho narodenia až do jeho smrti je jednou veľkou drámou o tom, že ho jeho vlastní odmietali. Betlehem Ježiša nechcel. Keď vstúpime do tohto tajomstva a prečítame si evanjeliovú správu o narodení Pána Ježiša, uvidíme, že Ježiš si vybral stajňu medzi zvieratami. Namiesto toho, aby sa narodil v normálnom dome, musel sa narodiť v zapáchajúcej stajni, uprostred smradu zvieracích výkalov a namiesto postieľky mal jasle, z ktorých jedli osly. Kto z nás by sa chcel takto narodiť? Kto by chcel mať taký začiatok svojho života?
Odmietnutie je podstatou tajomstva Božieho narodenia. Nebola to idylka, akú si organizujeme dnes: vianočný stromček, darčeky, boršč s uškami (poľské národné jedlo, poznámka prekladateľa). Bolo to niečo úplne iné. My sme sa nepredstaviteľne odklonili od tajomstva Vianoc. Dnes tu máme prekrásne vianočné koledy, rodinnú atmosféru… Samozrejme, aj to je dôležité, ale treba si uvedomiť, čo sa skutočne stalo, keď sa Ježiš narodil. Neštíti sa ani najväčšej špiny v tvojom živote, najzákernejších hriechov, najsmradľavejších situácií.
Fenomén kresťanstva spočíva v tom, že tam, kde sám seba najviac nenávidíš, odmietaš a nechceš poznať seba samého, lebo sa za seba tak strašne hanbíš – tam sa chce Ježiš narodiť. Práve tam, nie v peknom paláci pýchy, namyslenosti, povýšenosti a sebestačnosti. Ale my robíme všetko pre to, aby sme sa Bohu ukázali krásni, úžasní, skvelí, podľa svojich ustráchaných prezentácií, založených masiek, aby nás všetci mali radi, prijali nás, milovali takých, akými sa im predávame. Ale v srdci vieme, že nie sme takí, a skrývame svoju slabosť, chudobu, strach, obavy, hanbu, svoje zlyhania – všetko, čo sa nám nepodarilo. Bojíme sa, že keď vyjde najavo pravda o tom, kým v skutočnosti sme, nik nás už nebude chcieť milovať. Vzniká v nás veľký strach z odmietnutia.
Ježiš chce prísť na tieto miesta v tebe. Nie preto, aby ťa súdil alebo odsúdil, ale aby sa ti zjavil ako Ježiško. Nie ako mocný, prísny, spravodlivý Boh plný veleby, ktorý ťa potrestá za to, čo sa stalo, čo si urobil, ako si si pokazil život, ale ako Boh, ktorý prichádza ako malé dieťa – aby si sa ho nebál. Už aj tak si si dosť vytrpel pre ten hriech. Už aj tak si si dosť vytrpel pre svoje zlé rozhodnutia, pre následky toho, čo sa stalo. On ťa už nechce trápiť. Chce ťa svojou malou rúčkou pohladiť po líci, utrieť ti slzy, usmiať sa na teba a povedať ti, ako veľmi ťa miluje, ale nie v paláci u Herodesa, ale v stajni medzi zvieratami.
Ježiš sa nenarodí v paláci, v ktorom budeš pri modlitbe Bohu vypočítavať svoje zásluhy a sebestačnosť. On tam nepríde. Príde k tebe, keď mu ukážeš stajňu svojho života. Chceme sa neustále predávať ako úžasní, dokonalí, výreční, ideálni. Nikto z nás nemá rád, keď niekto odhalí naše slabosti, naše hriechy, naše hlúpe správanie alebo našu podlosť, lebo vieme, že keď uvidí pravdu o nás, okamžite nás odmietne. Je smiešne, keď prenesieme takéto správanie na Boha a chceme pred ním predstierať, že sme iní. Preto toľkí z nás nemajú skúsenosť s pravým Bohom – lebo sami pred ním stojíme nepravdiví. A on hovorí: „Nie, ukáž sa mi v pravde a až potom k tebe prídem. Keď sa vydávaš za niekoho, kým nie si, nemôžem k tebe prísť, nemôžem sa s tebou stretnúť.“
Preto v tajomstve Vianoc prostredníctvom týchto desiatich Zdravas’, Mária dovoľ Matke Božej a Duchu Svätému, aby z tvojho života vytiahli tie najsmradľavejšie veci, a znovu sa na ne pozri. Dovoľ, aby sa Ježiš narodil priamo medzi nimi – nie na to, aby ťa súdil, hrozil ti prstom a hovoril: „Teraz za to dostaneš!“, ale aby mohol položiť svoje malé rúčky na tvoj krk, objať ťa a povedať ti len jedno: „Milujem ťa – uprostred tvojej páchnucej udalosti, tvojich hriechov, tvojich zlých rozhodnutí. Milujem ťa, neodsudzujem ťa, ale milujem ťa v tom, čo najviac odmietaš a nenávidíš.“
V tomto tajomstve dostávame vnútornú radosť, dar Ducha Svätého, keď sa cítime úplne odmietnutí. Ale ako môžeš cítiť radosť, keď ťa odmietne manžel, manželka, kolegovia v práci? Nejde však o radosť, ktorú si stotožňujeme s pocitmi a emóciami, ale o radosť, ktorá doslova nie je z tohto sveta, teda radosť, ktorú prežívame, lebo sa podobáme Pánovi Ježišovi. V tomto tajomstve, keď sa cítim odmietnutý druhými, zistím, že som veľmi podobný Ježišovi. V tomto tajomstve objavujeme radosť tam, kde je odmietnutie, aj keď sa naše emócie proti tomu búria. V tomto tajomstve prežívame Božie dary, ktoré nie sú z tohto sveta a unikajú logike. Až keď ich začneme prežívať nadprirodzene, začneme žiť kresťanstvo nadprirodzeným spôsobom. Láska bude niečím úplne iným, radosť bude niečím úplne iným, pokoj bude niečím úplne iným, ako sa nám z ľudského hľadiska zdalo. Je to prijatie hodnôt, ktoré nie sú z tohto sveta a ktoré nám nikto na tomto svete nemôže dať. Hoci je to veľmi ťažké, prijmime radosť Ducha Svätého.
Vedomý si tejto situácie pros: „Duchu Svätý, vylej na mňa svoju radosť a uzdrav moje odmietnutie.“
Tento úryvok pochádza z knihy Ruženec – záchrana pre svet, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
