Počas svätej omše v bazilike St. Maria Maggiore povedal pápež František prítomným, že keď prechádzame ťažkými časmi alebo máme problémy či starosti, Mária je naším štítom. Je tou, ktorá drží stráž nad našou vierou a ochraňuje pred zlom.
“Tam, kde má Mária svoj domov, tam diabol nevchádza. Tam, kde je Matka, nepokoj nikdy nezvíťazí a strach nikdy nevyhrá,” povedal 28. januára pápež.
“Kto z nás takúto ochranu nepotrebuje? Kto z nás nie je z času na čas rozrušený alebo nepokojný? A ako často je naše srdce ako v rozbúrenom mori, kde sa na nás valí vlna za vlnou a vetry starostí neprestávajú fúkať! Mária je istý koráb uprostred potopy.”
Pápež František slávil zvláštnu svätú omšu v bazilike Panny Márie na sviatok prenesenia ikony Salus Populli Romani. Je to titul starobylej byzantskej ikony Márie a Dieťaťa Ježiša, ktorú podľa tradície namaľoval svätý Lukáš Evanjelista a v 6. storočí ju priniesli do Ríma.
Kanonicky bola korunovaná v roku 1838 pápežom Gregorom XVI. a druhýkrát v roku 1954 pápežom Piom XII. Rímsky ľud už dlhé storočia k nej prechováva oddanosť. Medzi inými aj množstvo pápežov. Nachádza sa v Pavlínskej kaplnke, tiež nazývanej Borghese, v St. Maria Maggiore.
Aj pápež František má k tejto ikone mimoriadny vzťah. Jeho prvá pápežská návšteva hneď po zvolení smerovala práve tu, aby sa pomodlil pred obrazom. Obraz prešiel rozsiahlou rekonštrukciou vo vatikánskych múzeách. Počas tejto výnimočnej omše ho oficiálne po zreštaurovaní odhalili.
Pápež vo svojej homílii vyzýva, že je “veľkým nebezpečenstvom veriť alebo žiť bez matky, bez ochrany a nechať sa unášať životom ako list vo vetre”.
„Tak ako sa prenasledovaní ľudia utiekali pod ochranu šľachtických alebo vysoko postavených žien v ich kraji, tak my v týchto “turbulentných chvíľach” musíme hľadať svoj ochranný úkryt pod plášťom Panny Márie, ‘najvýnimočnejšej ženy ľudstva’. Je vždy pripravená skryť nás pod svoju ochranu a tu si nás zhromaždiť. Matka stráži vieru, chráni vzťahy, ochraňuje v nečase a pred zlom. Ako kresťania nemôžeme byť neutrálni ani oddelení od našej matky, pretože bez Matky nemôžeme byť potom deťmi. A my sme v prvom rade deti – milované deti, ktoré majú Boha za Otca a Máriu za matku.”
Pre ilustráciu spomenul pápež príbeh ženy, ktorá sedela vedľa nemocničnej postele svojho syna. Po nehode bol v bolestiach a matka zotrvávala pri ňom dňom i nocou. Raz sa sťažovala tamojšiemu kňazovi, že Boh nikdy nedovolí matkám jednu vec – trpieť namiesto svojich detí. A toto je srdce matky,” povedal pápež. “Nerieši rany alebo slabosti svojich detí, ona ich chce sama vziať na seba. A tak je to zakaždým. Či nám chýba nádej, či radosť, alebo sme vyčerpali všetky svoje sily, bez ohľadu na náš problém sa nás naša Matka vždy zastane.
A okrem toho – nikdy neodmieta naše modlitby. Nedovolí, aby ani jedno z jej detí padlo. Je to matka, ktorá sa za nás nikdy nehanbí, len čaká, kým bude môcť svojim deťom pomôcť . Urobme Matku hosťom nášho každodenného života, neustále ju vnímajme v našom dome, v našom bezpečnom príbytku. Zverme jej všetky dni. Volajme ku nej v každej turbulencii života a nezabudnime sa k nej vrátiť s poďakovaním.”
Tip na knihu: 5 novén k Panne Márii, Pomocnici kresťanov, Srdce podľa Márie, 365 dní s Máriou