„Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných.“ (1 Kor 1, 27)

V septembri 1867 vypukla v Savojsku cholera. Aj v Chambérach si vyžiadala mnoho obetí a v kláštore sa obávali dňa, keď sa mali chovanice vrátiť. Predstavená prikázala sestre Márii Marte, aby prosila Pána o ochranu. Povedal jej: „Nebojte sa! Vo svojom kláštore ste ako v Noemovej arche. Tá metla príde až k dverám, ale dovnútra sa nedostane. Nech len žiačky prídu, neprinesú so sebou žiadnu nákazu. A keď tu budú, budú ako v úkryte.“

Spasiteľ žiadal za túto milosť niektoré kajúce skutky, zvlášť modlitbu na úctu svätých rán.

Sestra Mária Marta mala od tej chvíle veľkú úlohu – ponúkať Bohu Otcovi svätých rán Pána na potreby Cirkvi i kláštora, na obrátenie hriešnikov a zvlášť za duše v očistci.

„V mojich ranách,“ hovoril Pán Ježiš, „máte všetko bohatstvo nebies, aby ste ho rozdelili na zem. Nesmiete zostať chudobné, keď je váš Otec taký bohatý. Moje sväté utrpenie je vaším bohatstvom. Jedna vec ma zarmucuje, a to, že mnoho duší sa pozerá na pobožnosť k svätým ranám ako na čosi podivné, nevhodné či opovržlivé, a preto sa na ňu zabúda, a pobožnosť upadá. V nebi sú svätci, ktorí si veľmi uctievali moje sväté rany, ale na zemi niet nikoho, kto by mi tou pobožnosťou chcel urobiť radosť.“

Je to oprávnený povzdych. Vo svete, kde sa zdá, že jediným zamestnaním je veseliť sa, mnoho duší – aj kresťanských – takmer stratilo zmysel pre obeť. Veľmi málo ľudí rozumie cene kríža a málo sa ich snaží rozjímať o utrpení Pána. A práve toto je podľa svätého Františka Saleského „pravou školou lásky, najmocnejším a najsladším podnetom k zbožnosti“ (O láske Božej, kn. XII., kap. 13).

V septembri 1867 spoznala sestra Mária Marta počas ďakovného trídua svoje povolanie jasnejšie. Rada ho potom nazývala „svojou úlohou“.

septembra veľmi trpela, preto jej predstavená nakázala, aby si odpočinula na lôžku. Sotva to spravila, započula Pánov hlas, ktorý sa prihováral jej duši: „Zostaneš tu tri dni kvôli úcte troch božských osôb.“

Boli to dni veľkých milostí. Maličká cela bola naplnená nebeskou slávou, lebo do nej zostúpila Najsvätejšia Trojica.

SLÁVA

Na druhý deň, 26. septembra, keď bolo pri svätej omši práve Sanctus, sa sestra Mária Marta ocitla vo vytržení. Zjavil sa jej Boh Otec nad akýmsi nádherným oltárom, ukázal jej Ježiša a povedal: „Dávam ti toho, ktorého mi tak často ponúkaš. Pripájam ťa k svojim anjelom, zmôžeš však viac ako oni, pretože mi ustavične môžeš ponúkať rany môjho božského Syna za spásu hriešnikov, pričom anjeli o nich môžu len rozjímať.“

Serafíni obklopovali svojho Stvoriteľa. Zástupy anjelov boli zamestnané Božou službou. Sestra Mária Marta videla svätých, ako sa hlboko koria svojmu Bohu, a sama potom trochu zakúšala, čo ľudské oko nevidelo, ľudské ucho nepočulo a čo do ľudského srdca nevstúpilo. Nemala slová, aby sa o tom dokázala vyjadriť.

JASLIČKY

Na ďalší deň, 27. septembra, bola v duchu prenesená do betlehemskej maštale. Videla Ježiška v jasliach a svätého Jozefa aj anjelov, ako o ňom rozjímali v tichej adorácii. Najsvätejšia Panna ho vzala a vložila sestre Márii Marte do náručia so slovami: „Dcéra moja, darujem ti ho, ako som ho darovala svetu.“

Vtedy sa jej dostalo veľkého osvietenia o tajomstve narodenia, o chudobe Pána Ježiša, vzore rehoľných osôb, o tom, čo znamená zbaviť sa všetkého, o veľkomyseľnosti, ktorú od nich Pán Ježiš žiada, aby mohli pokračovať po ceste chudoby a odriekania.

Povedal jej: „Musia sa zbaviť všetkého, úplne všetkého. Rehoľný život nie je život pôžitkov, ale dokonalej chudoby, poslušnosti a utrpenia.“

Rukopisy poznamenávajú, že sestra Mária Marta spoznala v tej chvíli dve cesty – najprv cestu duší, ktoré sa odovzdali do vôle Pána. Láska ich križuje a keď prešli krížovou cestou ako ich Spasiteľ, vchádzajú priamo do neba.

Potom spoznala tú druhú – cestu tých, ktorí konajú všetko len preto, lebo musia, teda z donútenia. Nevedie ich láska, preto kráčajú ťažko a pozvoľne.

Aby človek mohol ísť prvou cestou, musí úprimne otvárať srdce, detinsky poslúchať a byť verný Božím vnuknutiam. „Dcéra moja, pros ma o túto milosť pre všetky rehoľné osoby.“

Tento úryvok pochádza z knihy Mystička svätých rán: Život a zjavenia Márie Marty Chambonovej, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.