Svätá spoveď je neuveriteľne užitočná nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú občiansku spoločnosť.
1. Veriaci má zo spovede tento úžitok: dosahuje sebapoznanie, svedomitosť, vnútorný pokoj, vytrvalosť a pevnosť charakteru a mravnú dokonalosť.
Spovedajúci sa kajúcnik musí všetky svoje skutky i zanedbané veci posudzovať cez prizmu Božích prikázaní. A preto sa aj sám lepšie poznáva. Sebapoznanie je vždy už začiatkom každého obrátenia. Spoveďou sa človek stáva svedomitejším. Lebo častejšou svätou spoveďou sa nám hlbšie dostávajú do duše Božie prikázania. Ak potom na nás príde pokušenie zhrešiť, konkrétny príkaz sa nám živo ukáže pred očami. Už len myšlienka na spoveď nás od takéhoto hriechu odrádza. Mnohí sa preto vzdávajú hriechu, keď si predstavia, aké neznesiteľné je vyznávať spovedníkovi takýto hriech (Albert Stolz). Skúsenosti života nám hovoria, že človek zaťažený ťažkým hriechom dosiahne vnútorný pokoj hneď, ako vyzná svoje hriechy. Lebo každý človek je akosi vnútorne hnaný svoje hriechy vyznať. A práve tejto túžbe Boh vyhovel, keď ustanovil svätú spoveď.
Toto uistenie, že získame odpustenie za hriechy, nám na druhej strane prináša vnútorný pokoj. Veď prečo by Kristus uisťoval Máriu Magdalénu, že sú jej hriechy odpustené? Chcel ju upokojiť. Spoveďou získavame neoblomný, pevný charakter. A učíme sa vďaka nej premáhať samých seba. Veď prekonať samého seba je znakom prvej cnosti – cnosti charakterného človeka. Pri svätej spovedi dosahujeme okrem toho aj osvietenie Duchom Svätým – osvietenie rozumu a posilnenie vôle. Čím silnejšie sa zameriava naša vôľa na dobro, o to pevnejšou sa stáva. Spoveď – tento akt obrovskej pokory – robí človeka pokorným. Ale pokora sa stáva len platformou, na ktorej spočíva každá ďalšia mravná dokonalosť. Prečo sa hlavne pyšní ľudia spovedi tak vyhýbajú? Veď kto sa poriadne spovedá, oslobodzuje sa z rúk diabla. A kto vždy hovorí pravdu, hoci sa mu podsúvajú rôzne možnosti klamať, ten sa odvracia od otca lži – od diabla – a prikláňa sa k Tomu, ktorý je pravda sama. Čím menší dosah má diabol na nás, tým ľahšie dosiahneme mravnú dokonalosť a priblížime sa k Bohu. Je naozaj zaujímavé, že všetci ľudia, čo sa vydali na cestu ľahkovážneho života, spočiatku úplne zanevreli na svätú spoveď. Naopak, ak sa človek chce polepšiť, jeho prvé kroky vedú k svätej spovedi. Počiatkom všetkých dobrých zámerov je vyznanie zlých skutkov (sv. Augustín). Vyznať svoju vinu je vždy znakom opätovne nastupujúceho zdravia (Seneca).
2. Občianska spoločnosť má zo svätej spovede nasledujúci úžitok: ruší mnohé nepriateľstvá, navracia nám mnoho strateného dobra, bráni nám v tom, aby sme páchali kopec ďalších hriechov, a potiera mnohé naše neprávosti.
Lebo kto nevie svojmu blížnemu odpustiť alebo nevie vrátiť nespravodlivo získaný majetok, ten nedostane rozhrešenie. Veď prečo si mnohí inoverci veľmi radi berú do služby katolícke služobníctvo a častejšie ho posielajú k svätej spovedi? A prečo je asi pán, ktorý svojich sluhov neposiela na svätú spoveď, sám sebe najväčším nepriateľom? Kňaz si v spovednici dáva veľmi záležať na tom, aby ľudí odhovoril od prípadných zlých úmyslov, od samovraždy, pomsty a pod. Dáva im aj prostriedky, ktoré musia užívať, aby zvíťazili nad svojimi vášňami a náruživosťami. Kňaz ešte viac v spovednici ako na kazateľnici dopomáha k pozdvihnutiu mravov. Lebo dohovoriť niekomu medzi štyrmi očami je oveľa účinnejšie. Preto svätý pápež Pius V. raz riekol: „Dajte mi schopných a osvedčených spovedníkov a podarí sa mi obnoviť celý svet.“ Keby sa dnes zistilo, že spoveď je starobylý vynález niektorého dávneho pohanského národa, každý by sa rozplýval, akú múdru a znamenitú inštanciu bol schopný tento národ vymyslieť. Keďže ale ide o inštitút Katolíckej cirkvi, kde sa užíva ako dielo živého Boha, všetci odporcovia Cirkvi túto spoveď kritizujú ako vrcholnú hlúposť, tyraniu a násilie voči svedomiu.
Tento úryvok pochádza z knihy Zázrak svätej spovede, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
Ďalšie tipy na knihy:
