Celé kázanie Pána Ježiša a apoštolov bolo samo o sebe protijedom proti pohanským zvykom a rôznym praktikám mágie. Aj v Novom zákone máme jasné výroky odsúdenia a dokonca, ako uvidíme ďalej, aj priame konfrontácie medzi Kristovými apoštolmi a mágmi.

Príklad jednoznačného odsúdenia nám dáva apoštol Pavol, ktorý medzi skutkami nezlučiteľnými s Božím kráľovstvom menuje aj modloslužbu a bosoráctvo:

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo (Gal 5,19-21).

Apokalypsa svätého Jána potvrdzuje večné odsúdenie čarodejníkov a modloslužobníkov:

Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť (Zjv 21,8).

V Skutkoch apoštolov sa spomína jedna významná udalosť. Keď niektorí pouliční exorcisti, synovia najvyššieho judského kňaza, prechádzali cez Efez, vo vtedajšom svete hlavné mesto mágie, pokúsili sa použiť meno Ježiša na oslobodenie človeka posadnutého diablom. Ich exorcizmus bol evidentne, na rozdiel od cudzieho exorcistu, o ktorom sa píše v Evanjeliu podľa Marka,69 vykonávaný s použitím Ježišovho mena na spôsob magickej formuly, bez viery v neho ako v Božieho Syna, Mesiáša, Záchrancu a Spasiteľa. Bez tejto viery sa však nemôže konať v mene Pána Ježiša a neúspech takéhoto exorcizmu je totálny. A navyše poškodí aj samotným exorcistom. Posadnutý človek „sa ich zmocnil a tak ich doriadil, že z toho domu utekali nahí a doráňaní“:

A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali. Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúsili vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi, a hovorili: „Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol.“ Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. Ale zlý duch im povedal: „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?“ A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, že z toho domu utekali nahí a doráňaní. Dozvedeli sa o tom všetci Židia aj Gréci, čo bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša (Sk 19,11-17).

Je isté, že mágia bola jednou z hlavných tém, o ktorých sa hovorilo pri evanjelizácii pohanských národov, pretože bola veľmi rozšírená. V Efeze, centre mágie, boli veľmi známe Ephesiagrammata („Efezské spisy“), slávne magické papyrusy, spomínané v spisoch klasických autorov ako Plutarchos. Noví konvertiti, po príhode s pouličnými judskými exorcistami, ich verejne zavrhli a pálili knihy o mágii, ktoré mali:

Mnoho veriacich prichádzalo, vyznávali sa a priznávali svoje skutky. A mnohí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili; keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných (Sk 19,18-19).

Podobný prípad máme s istým Šimonom mágom, ktorý bol presvedčený, že apoštoli vlastnia väčšiu magickú moc ako on, a preto im ponúkol peniaze, aby ju dostal:

V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: „On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká.“ Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži i ženy. Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu. Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Duch, ponúkol im peniaze a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Ducha Svätého.“ Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. Rob tedapokánie z tejto svojej neprávosti a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.“ Šimon odpovedal: „Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“ Tak dosvedčovali a ohlasovali Pánovo slovo. A keď sa vracali do Jeruzalema, v mnohých samárijských dedinách hlásali evanjelium (Sk 8,9-25).

Tento úryvok pochádza z knihy Nebezpečenstvo mágie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.