Ten, kto prežíva neútechu, nech sa namáha vytrvať v trpezlivosti, ktorá sa protiví sužovaniam, čo sa na neho valia. A nech myslí, že čoskoro bude zase potešený, ak použije proti neúteche prezieravé opatrenia, o ktorých sa hovorilo v šiestom pravidle.
Mal som to požehnané nešťastie byť hospitalizovaný viackrát, než to dokážem spočítať. Keď som už dvanásty raz len o vlások unikol smrti a znášal som veľké bolesti a utrpenie, začal som si všímať pravidelne sa opakujúcu schému; to mi napokon prinieslo istú útechu. Ochorel som, cítil som sa strašne, išiel som do nemocnice, kde mi nasadili liečbu alebo naplánovali operáciu, po ktorej mi bolo hrozne, potom sa mi polepšilo a išiel som domov. Krvavých detailov vás ušetrím. V každom prípade mi tento opakujúci sa model začal prinášať útechu. Zakaždým, keď sa opäť niečo stalo, vedel som, že sa uzdravím a napokon moje trápenie aj pooperačné bolesti ustúpia.
Toto vedomie a chápanie normálneho cyklu choroby a uzdravenia mi začalo pomáhať zvládať obdobie, keď som práve trpel. Musím však povedať, že teraz hovorím o telesnej, nie o duchovnej neúteche. Hoci môžu ísť ruka v ruke a často to tak aj naozaj býva, navzájom sa od seba líšia. Uvedená analógia je však napriek tomu dôležitá, pretože hovorí o tom, ako zvládame nápor neútechy a ako môžeme počas tohto procesu riadiť svoju myseľ.
Podobne keď prežívame neútechu a ešte si len začíname uvedomovať to cyklické opakovanie, máme pocit, akoby sa neútecha nikdy neskončila. Toto je jedna zo lží, ktoré nám chce diabol nahovoriť uprostred prežívania neútechy. No keď získame skúsenosť prostredníctvom perspektívy, ktorú nám predkladá Duch Svätý a svätý Ignác, začneme v čase neútechy rozpoznávať opakujúcu sa schému a nadobudneme nádej, pretože si uvedomíme, že táto neútecha sa časom skončí. Presne na to poukazuje svätý Ignác, keď hovorí:
- Musíme byť trpezliví. Túto trpezlivosť prejavujeme úkonom vôle bez ohľadu na to, ako sa cítime. V tomto boji nesmieme byť ustráchaní, ale máme neľútostne reagovať na neútechu usporadúvaním svojich myšlienok a bojom proti negatívnym myšlienkam. Nesmieme trucovať pre svoju biedu alebo sa v nej utápať, ale ubezpečovať sa o Božej pravde, že v správnom čase budeme z tejto neútechy vyslobodení.
- Musíme si hovoriť pravdu, že raz sa z tejto neútechy dostaneme a nakoniec sa k nám vráti útecha. Mali by sme si to pritom hovoriť nahlas. Ja som to robieval v nemocnici: „Budem v poriadku. Toto sa skončí. O niekoľko dní sa budem cítiť lepšie.“ Tieto výroky nádeje otvárajú dvere Božej úteche, že v budúcnosti budeme prežívať menej bolesti a utrpenia, hoci by malo ísť čo i len o dočasné ustúpenie bolesti.
Otázky na rozjímanie
- Išiel si niekedy v detstve s rodičmi niekam autom a cesta sa ti zdala nekonečná, pretože si nevedel, na akej trase sa presne nachádzaš?
- Použil si niekedy toto pravidlo bez toho, aby si ho poznal? V akej situácii? Ako ti pomohlo, keď si si uvedomil, že dobré a zlé chvíle sa stále striedajú?
- Je v tvojom živote nejaká situácia, z ktorej máš strach, že sa nikdy nezmení? Ako ti môže pomôcť pevné rozhodnutie byť trpezlivý zoči-voči svojim pocitom?
Tento úryvok pochádza z knihy Duchovný boj a rozlišovanie duchov, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.