Bernardín Sienský (1380 – 1444), slávny taliansky františkán a ľudový kazateľ, takto zhrnul svoje učenie o 12 radostiach, ktoré prežívajú duše v očistci:
„Zamyslime sa nad príčinami takej blaženosti u duší v očistci, z ktorých prvou je, že sú celkom upevnené v Božej milosti, takže už nie sú schopné zla, vôľou ani skutkom. Sú si po druhé neomylne vedomé svojej spásy; majú istotu, že sa dostanú do neba. Ďalej sú dokonale zjednotené s Božou vôľou, keď z jej spravodlivosti a lásky znášajú svoj trest. Po štvrté sa tešia zo svojej premeny na čistú lásku a z tejto radosti dobrovoľne znášajú každú bolesť očisťovania ako nejakú výhodu…
A uvažujme aj nad pohnútkami ich radostí, ktoré tak oblažujú úbohé duše, predovšetkým nad láskou svätých, lebo oni sa tiež modlia za tých, ktorí k nim majú najbližšie, osvecujú ich a anjeli útechy k nim zostupujú ako vtedy na Golgotu, tú horu náreku. Úbohé duše v očistci sa nemenej radujú z toho, že spoločenstvo svätých sa spája s trpiacou Cirkvou, ktorá je znovu začlenená do jednoty celého mystického tela, a zo získaných zásluh jeho údov. Po tretie, duše v očistci prežívajú radosť z posvätenia seba samých a napokon aj z úsilia žijúcich ľudí, ktorým im prichádzajú na pomoc…
Z toho vyplývajú posledné 4 radosti duší v očistci, keďže sa tešia z každého daru, ktorý dostanú, z každej náklonnosti, z každého spásonosného prostriedku, o ktoré sa im teraz zasluhujú živí ľudia. Po druhé, zakúšajú radosť tých, čo prispievajú k zadosťučineniu Božej spravodlivosti, a pociťujú aj osobnú a zvláštnu radosť z každého osobného daru, ktorý im zmierňuje trápenie a približuje ich k naplneniu Božej spravodlivosti na Božiu chválu. Po štvrté, zažívajú všeobecnú a všeobsiahlu radosť z každého spoločného daru, ktorý prichádza spoločne všetkým zosnulým v miere dobrotivej spravodlivosti Božej…. A všetkými týmito radosťami sú 12-krát blažené duše v očistci.“
Tento úryvok pochádza z knihy Moje rozhovory s dušami v očistci, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
