Pánovo meno je pevnou vežou, spravodlivý do nej utečie a je bezpečný.
Prís 18, 10

Predstavme si, ako behom vchádzame do silnej, opevnenej veže a dvere sa za nami zatvárajú. Nepriateľovi neostáva žiadny otvor, ktorým by mohol vstúpiť. Do tejto chránenej pevnosti majú prístup len Božie deti. V jeho starostlivosti sme v bezpečí.

Duchovný boj netreba brať na ľahkú váhu. Nepriateľ ničí životy, a dokonca aj celé spoločenstvá na miestach, kde sa dovolí prekvitať zlu. Jedného dňa však budú jeho plány odhalené a úplne zničené. Navždy stratí svoju moc klamať a ničiť. Ach, túžim po tom dni!

Áno. Máme skutočného nepriateľa, ktorého cieľom je kradnúť, zabíjať a ničiť, ako nám hovorí Ján 10, 10.

Ale ak sa zameriame len na neho a na to, ako vyvoláva problémy, stratíme smelosť a odvahu. Zabudneme na zvyšok tohto verša, kde Ježiš hovorí: „Ale ja som prišiel, aby ste mali život a žili naplno.“ (moja parafráza) Možno oplývať nádejou a radosťou a prekvitať v živote, aj keď sa v tme skrýva nepriateľ, ktorý dúfa, že nás vykoľají.

To však neznamená, že nebudeme prežívať obdobia, keď sa nám bude zdať, že sa na nás valia pekelné beštie. Práve teraz prežívam jedno z takýchto období. Ak mám byť úprimná, je to zároveň kruté aj krásne. Niektoré časti tohto boja som rozhodne nenávidela a občas som si želala, aby ma Boh jednoducho zachránil. Ale je veľký rozdiel medzi úľavou kvôli úľave samotnej a nadprirodzeným vykúpením našich príbehov a sŕdc. Učím sa, ako lepšie používať svoj meč a štít. Učím sa veci o sebe a o Bohu, ktoré mi predtým akosi unikali.

Keď sa ocitneme na bojovom poli, musíme ho vyčistiť od sprievodných emócií a postojov, ktoré takmer znemožňujú boj a víťazstvo. Nikto to nemôže urobiť za nás. Strach musí odísť. Aj obavy. Neodpustenie. Bezbožné domnienky. Postoje, ktoré si neprávom privlastňujú autoritu. Pýcha. Žiarlivosť. Odsudzovanie. Modloslužba. Nenávisť. Zatrpknutosť. A množstvo ďalších rozpoložení srdca, ktoré otvárajú dvere nepriateľovmu vplyvu v našich životoch. Je to zákonník. Ak mu dáme príležitosť, využije ju. Zakaždým.

Musíme sa zaoberať aj svojimi otázkami o Božej dobrote a vernosti, ideálne ešte pred tým, ako udrú búrky. Ale ak nie vtedy, určite budeme musieť s týmito otázkami počítať, keď budeme pod paľbou. Božia dobrota a vernosť sú základom nášho víťazstva v boji. Nejakým spôsobom si musíme uvedomiť, že Boh je silný a dobrý Otec a že nás nikdy neopustí.

Nediktujeme mu svoje závery. On rozhoduje o tom, čo je pre nás najlepšie. Ale keď sa pokoríme, keď sa pevne držíme pravdy jeho slova a keď zapojíme svoju vieru – nech už je naša viera v danom momente akákoľvek –, Boh začne konať. On reaguje. Zistíme, že je verný. Prerazí presne vtedy, keď je ten správny čas a keď je naša príprava dokončená. A znova a znova uvidíme, že jeho cesty, jeho závery, jeho ochrana a jeho zabezpečenie sú neustále motivované jeho dobrotou a záujmom o nás.

Ale ak vykročíme z radu alebo zabudneme na to, čo je pravda, dostaneme veľa zbytočných úderov. Ak chceme v boji zvíťaziť, musíme sa usilovne starať o stav svojho srdca.

Tento úryvok pochádza z knihy Mocní v boji, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.