Ak sa niekto chystá k pozemskému kráľovi na audienciu, oblečie si z bázne pred ním slávnostné šaty. To isté robí kňaz, keď sa pri oltári objavuje pred Najvyšším kráľom. Osobitné oblečenie kňaza pri oltári je tiež znakom, že neuskutočňuje svoje poslanie z vlastnej moci, ale ako námestník Krista na zemi. Už v Starom zákone Boh predpisuje kňazom osobitné oblečenie, keď budú prinášať obetu. A svätí apoštoli zasa navrhujú, aké oblečenie by mal mať kňaz na sebe pri svätej omši (Tridentský koncil 32, 5).
Pri svätej omši by kňaz mal mať oblečených týchto 6 vecí: humerál, albu, cingulum, manipul, štólu a omšové rúcho.
Tieto druhy liturgického oblečenia majú poväčšine svoj pôvod na Východe. Humerál alebo plátno, ktoré sa kladie na ramená a okolo krku, pôvodne nosili ľudia v Oriente, aby ochránili svoju hlavu pred veľkou horúčavou alebo zimou. Plnil tú istú úlohu ako kapucňa, ktorú dodnes nosia ešte niektoré rehoľné spoločenstvá. Kňazi používali humerál pôvodne na zakrytie hlavy, aby ich pri svätej omši nič nerozptyľovalo. Niektoré mníšske rády si dodnes zakrývajú hlavu humerálom. Dnes slúži humerál už len na to, že si ním duchovní zakrývajú krk a ramená.
Alba je biela, až po zem siahajúca plátenná tunika. V Oriente bolo často zvykom, že sa ľudia počas slávnostných okamihov obliekli do bielych šiat. Takéto šaty dostal napríklad ten, kto bol pozvaný na svadbu, už pri vstupe do svadobnej miestnosti. Tieto „svadobné šaty“ spomína Kristus v podobenstve o svadobnej hostine. Cingulum je povraz, ktorým sa uchycuje alba, aby sa o ňu kňaz pri chôdzi nepotkol. Na Blízkom východe bolo rovnako zvykom, že si ľudia na cestu podviazali šaty opaskom – a zaužívalo sa to aj pri obchodoch. Mladý Tobiáš, keď hľadal spoločníka na cestu, našiel mladíka, ktorý mal vykasané oblečenie a bol pripravený na cestu. Preto nám Spasiteľ vraví: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ (Lk 12,35). Cingulum zväzuje telo (krotí ho), je akýmsi symbolom panenskej čistoty. Aj z tohto dôvodu sa kňaz pri uväzovaní cingula modlí: „Opáš ma, Pane, opaskom čistoty a odstráň z mojich bedier sklon k zmyselnosti.“ Manipul slúžil kedysi na zachytávanie potu, bolo to spočiatku ľanové plátno, ktoré sa nosilo na ľavej ruke a ktorým si kňaz utieral pot z tváre. Štóla sú dva široké pásy látky, ktoré si kňaz dáva na krk a visia mu z hrude smerom dolu, pričom sú hore zošité. Štóla predstavuje kňazskú moc zviazať i rozviazať. Je teda znamením kňazského úradu. Preto ju kňaz nosí pri všetkých svojich úkonoch. Omšové rúcho (ornát) je rúcho na chrbte a hrudi, ktoré siaha až po kolená, a uprostred tohto odevu je otvor pre hlavu. Predtým sa nosievalo omšové rúcho v podobe dlhého plášťa, ktorý bol zo všetkých strán zavretý. Mal otvor len na hlavu. Spočiatku sa nazýval kazula – po latinsky toto slovo znamená domček. Kazula (košeľa) bola však veľmi nepohodlná, preto sa jej po oboch stranách skrátili rukávy a vznikol súčasný ornát. Mimo svätej omše zvykne kňaz nosiť pri všetkých úkonoch krátku albu (rochetu) a pri slávnostnejších podujatiach nosieva ešte aj plášť (večerný plášť nazývaný aj pluviál). Na slávnostiach stoja vedľa kňaza aj iní presbyteri (asistujú mu). Preto aj oni majú oblečené slávnostnejšie odevy (tzv. dalmatiky).
Tieto druhy liturgického odevu nám pripomínajú jednak Kristovo utrpenie a jednak pripomínajú kňazovi jeho povinnosti.
Humerál predstavuje látku, ktorou vojaci zahalili Ježišovi tvár vo väzení. Alba v nás vyvoláva predstavu bieleho výsmešného rúcha, do ktorého dal Herodes odieť Spasiteľa. Cingulum symbolicky reprezentuje povrazy, ktorými bol spútaný. Manipul zasa Veronikinu šatku, štóla Kristovu reťaz na krku, ktorú musel nosiť po odsúdení. Omšové rúcho – ornát, ktoré býva na zadnej strane označené krížom, v nás vyvoláva predstavu Kristovho kríža. Humerál nabáda kňaza k nábožnosti (striedmosť očí), alba k čistote srdca, cingulum ho pobáda, aby bol pripravený na cestu (a rátal so smrťou), a vyzýva ho k čistote, manipul zasa k vytrvalosti (pripomína nám slová: v pote svojej tváre budeš pracovať…). Štóla symbolizuje veľkú kňazskú hodnosť, ktorej sa mu dostalo, omšové rúcho symbolizuje ťažké bremeno (a úporné povinnosti života).
Najdôležitejšie liturgické inštrumenty, ktoré sa používajú pri eucharistickej slávnosti, sú: kalich, paténa, omšová kniha – misál, cibórium a monštrancia.
Horná časť kalicha by mala byť zo zlata alebo striebra. Minimálne však musí byť na vnútornej strane pozlátená (v chudobných kostoloch býva horná časť kalicha miesto striebra urobená z cínu). V prvých stáročiach sa kalichy vyrábali z kameňa, skla, dreva, bronzu alebo hliny. Paténa je malý okrúhly tanier, ktorý je vyrobený zo zlata alebo zo striebra, býva však aj pozlátený. Na ňu sa kladie hostia. Kalich a paténu musí požehnať sám biskup. Omšová kniha (misál) je kniha, z ktorej sa čítajú pri každej svätej omši eucharistické modlitby a iné zaužívané modlitby pre každý deň cirkevného roka. Cibórium (nádoba na hostie) je veľký kalich, v ktorom sa prechovávajú premenené hostie a z ktorého sa rozdávajú pri svätom prijímaní. Monštrancia je vyvýšená schránka s pozlátenými lúčmi, v ktorej sa vystavuje Najsvätejšia sviatosť oltárna (monstrare = ukazovať).
Tento úryvok pochádza z knihy Zázrak svätej omše, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
