Bdej a modli sa, aby tvoji protivníci, ktorí sú vždy a všade okolo teba, nezískali výhodu, lebo keď sa prestaneš modliť, dáš miesto nepriateľovi. Preto čím viac by si upadal do pokušení, tým je dôležitejšie, aby si vytrval v modlitbe. Niekedy je však sama modlitba príčinou, prečo musíme bojovať s pokušením, lebo démoni sa jej snažia zabrániť; v takom prípade nedbaj o nič okrem modlitby, aby si si zaslúžil byť zbavení pokušení proti nej. Lebo modlitba nás osvecuje, modlitba nás oslobodzuje od pokušenia, modlitba nás očisťuje a modlitba nás spája s Bohom. Modlitba nie je nič iné ako zjavenie sa Boha a nás samých, ktoré je dokonalým a pravým pokorením, lebo pokora spočíva v tom, že duša vidí Boha a seba samu tak, ako by mala. Vtedy je duša v stave hlbokej pokory, a čím hlbšia je pokora, tým väčšia je Božia milosť, ktorá z nej pramení a v nej sa vzmáha. Čím viac Božia milosť pokoruje dušu, tým prudšie rastie a nanovo vyviera z hĺbky jej pokory. A čím viac milosť rastie, tým hlbšie sa duša poníži v pravej pokore prostredníctvom vytrvalej a pravej modlitby. Takto sa milosť a božské svetlo stále rozmnožujú v duši a duša sa vždy skláňa až k zemi v pravej pokore, keď správne číta a rozjíma o Kristovom živote.

Dokonalosť človeka spočíva v poznaní veľkosti Boha a svojej vlastnej ničoty, ku ktorému dospeje tak, že bude študovať Knihu života. Ako to robiť, sme si povedali, preto, syn môj, zažeň od seba všetku lenivosť a nedbalosť.

Úprimne si, môj milý, prajem a povzbudzujem ťa, aby si v čase, keď strácaš milosť a vrúcnosť zbožnosti, nebdel a nemodlil sa o nič menej a nekonal o nič menej dobrých skutkov než v čase, keď túto milosť dostávaš. V každom ohľade milá a príjemná je Bohu tvoja obeta, keď sa pozbavený milosti a vrúcnosti modlíš a bdieš a konáš dobré skutky rovnako, ako keď sa tešíš milosti.

Môžeš mi však veriť, že Bohu sa nie menej páči, keď sa inokedy zanietený milosťou modlíš a bdieš, pracuješ a podieľaš na dobrých skutkoch iného druhu. Preto keď v duchovnom nadšení a zápale niekedy musíš bdieť, modliť sa a vzdávať chválu, rob tak zo všetkých síl, kým v tebe horí ten oheň.

Keď sa, naopak, stane, že ti Boh vezme vrúcnosť a horlivosť (či už z tvojej vlastnej viny, čo je častejší prípad, alebo na zväčšenie a posilnenie milosti v tebe), musíš napriek všetkému bdieť, modliť sa a konať dobré skutky ako doteraz. A ak na teba príde pokušenie alebo súženie (ktoré Božím deťom slúžia na očistenie či potrestanie) a milosť a zápal ti budú zadržané, snaž sa práve tak robiť spomenuté skutky a usiluj sa zvíťaziť. S pomocou ustavičných modlitieb, bdenia, sĺz a neodbytných prosieb sa ponižuj a podriaďuj, aby ti Boh vo svojom milosrdenstve nakoniec vrátil tvoju vrúcnosť a horlivosť. Urob svoju časť a nepochybuj, že Boh urobí tú svoju.

Boh veľmi rád prijíma modlitbu, ktorá je sústavná, pohotová a naliehavá. Preto vytrvaj v modlitbe a nezačni sa venovať iným činnostiam, len čo sa začneš viac ako inokedy cítiť naplnený Bohom. A zaumieň si, že sa neoddáš nejakej činnosti alebo myšlienke skôr, než si sa naučil oddeliť sa od všetkých ostatných. Zvažuj aj svoju horlivosť a svojho ducha, ktorý sa tak dychtivo ženie vpred, že mu ani nestačíš. Preveruj a pýtaj sa na začiatok, stred a koniec cesty, po ktorej chce prejsť, a nasleduj ho len potiaľ, pokiaľ by ťa udržal na ceste Knihy života. A dávaj si pozor na tých, ktorí hovoria, že majú ducha slobody, pretože sa otvorene protivia Knihe Kristovho života spísanej podľa zákona, ktorého je on počiatkom a žije na veky vekov.

Tento úryvok pochádza z Knihy Božej útechy Angely z Foligna, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.