Blahoslavený Bartolomej Longo sa narodil neďaleko Neapola v Taliansku v zbožnej katolíckej rodine, často sa modliacej ruženec. V mladosti študoval právo na Neapolskej univerzite. Po tom, ako ho strhli rôzne politické ideológie, sa stal protikatolíkom, radikálne sa staval proti tomu, čo považoval za „staré báchorky“ katolicizmu. Opovrhoval najmä pápežstvom, kňazstvom a dominikánmi. Jeho nenávisť voči dominikánom bola čiastočne spôsobená jeho pohŕdaním ich intelektuálnym a akademickým úsilím brániť katolicizmus proti svetským filozofiám, ktoré Bartolomej prijal. V krátkom čase prešiel od vyznávania nacionalistických ideológií k angažovaniu sa v špiritizme. To ho viedlo k tomu, že začal navštevovať seansy a stal sa oddaným satanovým kňazom.

Bartolomej sa zaoberal okultizmom a špiritizmom a cítil sa prázdny a nešťastný. Trpel halucináciami, mučivými nočnými morami, nervovým vypätím, telesnými neduhmi a ťažkými depresiami. Hľadajúc pomoc sa obrátil na priateľa, dominikánskeho kňaza, a začal prežívať radikálne obrátenie. V obave o svoju dušu sa zriekol špiritizmu a jeho praktík a vrátil sa ku katolicizmu svojej mladosti. Z vďačnosti za oslobodenie od okultizmu sa stal dominikánom tretieho rádu a zasvätil svoj život šíreniu ruženca, najmä obnovením katolíckej viery v starobylom meste Pompeje a vybudovaním tamojšej Baziliky Panny Márie Ružencovej. V rámci svojho apoštolátu inicioval mnohé charitatívne diela a bol vymenovaný za rytiera Rádu Božieho hrobu.

Po návrate ku katolicizmu sa 7. októbra 1871 stal dominikánom tretieho rádu a prijal meno „brat Rosario“. Význam tohto mena mu v tom čase možno nebol celkom jasný. Ruženec sa mal stať jeho kotvou a nádejou na spásu, keď počas pracovnej návštevy Pompejí v roku 1872 prešiel veľkou skúškou viery.

Počas cesty zistil, že ľudia žijúci v blízkosti antického mesta Pompeje trpia pre nedostatočnú katechézu a podľahli bludom špiritizmu. Keď videl úpadkový stav Pompejí, upadol do ťažkej depresie, pretože vedel, že kedysi bol satanovým kňazom, ktorý mnohých ľudí odviedol od viery a priviedol k okultizmu. Cítil sa, akoby bol stále v otroctve diabla, a hlboký pocit beznádeje sa ho zmocnil tak silno, že uvažoval o samovražde. Z depresie ho vytrhla len jediná vec: pripomenutie si Máriinho prísľubu svätému Dominikovi, že kto sa zasadzuje za ruženec, bude spasený. Spoliehajúc sa na tento prísľub, odložil svoje samovražedné úmysly a celý svoj život zasvätil šíreniu ruženca. Začal ho včleňovať do všetkého, čo robil a každý večer zvolával ľudí na modlitbu ruženca. Ruženec sa stal sladkou reťazou, ktorá ho spájala s Ježišom a Máriou a zlomila otroctvo satana.

Šírenie ruženca a obnova katolíckej viery v Pompejach sa stali Bartolomejovým životným poslaním. V roku 1873 založil v Pompejach bratstvo a inšpirovaný svojou priateľkou svätou Katarínou Volpicelli a jej dielom šírenia úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Neapole začal v Pompejach stavať svätyňu zasvätenú Panne Márii Ružencovej. Pri zariaďovaní ružencovej svätyne získal obraz Panny Márie Ružencovej a dal ho zreštaurovať.

Prostredníctvom tohto obrazu Boh konal zázraky, aby celý svet uveril v silu ruženca. V roku 1877 vydal knihu Pätnásť sobôt o zázrakoch spojených s ružencom. V roku 1884 začal vydávať časopis venovaný ružencu (vychádza dodnes) s názvom Il Rosario e la Nuova Pompeii (Ruženec a nové Pompeje). Stal sa priateľom svätého Jozefa Moscatiho, svätého lekára z Neapola, ktorý sa každý deň modlil ruženec. Moscati spoznal brata Bartolomeja vďaka tomu, že mu slúžil ako osobný lekár a obľúbil si svätyňu Panny Márie Ružencovej v Pompejach. Túto svätyňu navštívia ročne v priemere 4 milióny ľudí. Svätý Ján Pavol II., pápež Benedikt XVI. a pápež František sa osobne vybrali na púť do tejto svätyne, aby sa tam modlili a povzbudzovali k modlitbe ruženca aj ostatných.

Blahoslavený Bartolomej Longo bol pochovaný na sviatok Panny Márie Ružencovej (7. októbra 1926). Ján Pavol II. v liste Rosarium Virginis Mariae dal blahoslavenému Bartolomejovi titul „apoštol ruženca“.

Tento úryvok pochádza z knihy 26 apoštolov ruženca, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.