Krakovský arcibiskup dostal súhlas k začatiu procesu blahorečenia Karola Wojtyłu, st. a Emilie Kaczorowskej. Rodičia sv. Jána Pavla II. stoja už len na krôčik bližšie k blahorečeniu. Podľa CNA krakovský arcibiskup Marek Jędraszewski v stredu 11. marca oznámil, že po schválení Kongregácie pre kauzy svätých začala arcidiecéza proces blahorečenia rodičov svätého Jána Pavla II. Je to dôležitý krok v celom postupe, pretože Vatikán tak umožňuje poľským biskupom pokračovať vo vyšetrovaní života a dedičstva rodičov Jána Pavla II.

Krakovský arcibiskup sa teraz sústredí na analýzu životov Karola Wojtylu, st. a Emilie Kaczorowskej. Po nazhromaždení dostatočných dôkazov o ich hrdinskej cnosti bude táto záležitosť opäť predložená na schválenie Vatikánu, čo by viedlo k ich vyhláseniu za ctihodných. Ján Pavol II. požíval hlbokú lásku a obdiv k svojim rodičom a najmä svojmu otcovi vďačí za podporu v jeho povolaní ku kňazstvu.

Rodičia poľského pápeža dávali svojmu malému synovi mimoriadny príklad k svätosti. Bola to oddaná kresťanská rodina, ktorej členovia začali svoj deň svätou omšou, modlili sa pred každým jedlom a večer im otec čítal pasáže z Písma. Samozrejme, keď bol Karol malý, jeho matka mala naňho najväčší vplyv. Aj s ním na zemi prežila len krátku dobu, nepochybne zdedil po nej súcit so svojimi blížnymi, optimizmus, radosť a talent rozprávať vtipy. Ako sám pápež priznal v knihe Darček a tajomstvo vplyv jeho matky Emílie k jeho náboženskému vzdelaniu „bol nepochybne hlboký“. Vplyv Karolovej matky na mladého chlapca sa však časom znížil v dôsledku zhoršujúcej sa choroby. Domáce práce aj výchovu najmladšieho dieťaťa postupne prevzal jej manžel Karol Wojtyła, st.

Po smrti manželky sa z celého srdca venoval starostlivosti o svojho deväťročného Loleka. Aby mal na chlapca viac času, predčasne odišiel do dôchodku a už nikdy sa neoženil. Takéto rozhodnutie Wojtyłu st. dopomohli k tomu, že obidvaja Karolovia boli prakticky nerozluční. Po škole, v nedeľu alebo počas náboženských sviatkov sa prechádzali ulicami Wadowíc, chodili po okolitých horách, obdivovali krajinu a rozprávali sa.

Niet divu, že o niekoľko rokov neskôr si pápež takto spomína na svoje detstvo: „Roky môjho detstva a mladosti sú primárne spojené s postavou môjho otca.“ Je zaujímavé, že mladý Karolov otec bol vzorom života neustálej modlitby. Ján Pavol II. sám nazval jeho príklad „prvým domácim seminárom“.

Lepších rodičov si Ján Pavol II. ani nemohol priať

„Mohol by si otvoriť okno? Chcem, aby Lolek počul pieseň chvály Panne Márii,“ povedala matka Karola Wojtyłu krátko po narodení svojho syna. Jeho otec mu neskôr vytvoril „prvý domáci seminár“. Boli to rodičia budúceho pápeža a svätca. Večerná oddanosť zasvätená Panne Márii sa uskutočnila 18. mája 1920 vo Wadowickom kostole obetovania Panny Márie, keď 36-ročná Emília Wojtyłová porodila svoje tretie dieťa a dala mu meno Karol (skrátene Lolek). Po úspešnom pôrode sa unavená slabým hlasom opýtala pôrodnej asistentky: „Mohli by si otvoriť okno? Chcem, aby Lolek počul pieseň chvály Panne Márii.“ Tieto slová nám ponúkajú obraz rodiny, do ktorej sa narodil muž, budúci pápež Ján Pavol II.

Bola to práve matka budúceho pápeža, ktorá ho naučila jeho prvým modlitbám a prežehnaniu sa. Jej náboženský vplyv na Loleka sa prejavil v jednej významnej udalosti, konkrétne v Karolovom súcite k iným ľuďom po smrti jeho brata Edmunda. Hoci mali chlapci veľmi blízko k sebe, mladý Wojtyła reagoval na smrť svojho brata nasledujúcimi slovami: „Takto to Boh chcel.“ Tu musel zopakovať slová svojej matky, ktorú kedysi počul, ako hovorí svojej susede o plnení Božej vôle. 

Ján Pavol II., ktorý sa často odvolával na svojho otca, dodáva: „Mal som možnosť pozorne ho sledovať a vidieť, ako veľa sa od neho žiada … Bolo to v čase, ktoré boli pre dospievajúceho chlapca také dôležité. Otec, ktorý bol veľmi náročný na seba, v istom zmysle nemusel mať také nároky na svojho syna. Pri pohľade na neho som sa naučil, že ľudia by sa mali jeden o druhého navzájom zaujímať a zaviazať sa plniť svoje povinnosti.“

Svedomie a zmysel pre povinnosť Wojtylu st., ktoré prevzal po ňom i jeho syn, nebránia tomu, aby bol Karol Wojtyła, st. vnímaný ako „muž vysokej kultúry, anjelskej dobroty a trpezlivosti“. Bol tiež patriotom, keďže v roku 1915 sa zapísal do poľských légií a pokračoval vo vojenskej službe v slobodnom Poľsku.

Do svojho syna vložil zmysel pre vlasť, učil ho vlasteneckým piesňam a čítal mu výňatky z trilógie Henryka Sienkiewicza. Mnohé vyhlásenia pápeža, ktoré urobil počas pútí do svojej vlasti, sú dôkazom toho, že úsilie jeho otca nebolo zbytočné. Z dnešného pohľadu by sa dalo povedať, že výchovné úsilie rodičov pápeža bolo úspešné. Tento úspech bol spôsobený ich dôsledným životom modlitby a morálnej integrity ako aj optimizmu a sebadisciplíny. Pápežovi rodičia však predovšetkým vynikali láskyplnou oddanosťou k ich dieťaťu a práve v tomto by sme ich mali napodobňovať.

Tip na knihu: Svätosť v rodinách sveta, Modlitby za kňazov, Ako oslobodiť a uzdraviť rodiny. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.