Pre neveriacich je to tajomstvo. Pre mňa – Božia odpoveď na moju modlitbu. Mnohí lekári ma vyšetrili. Záver bol jeden jediný – mala som byť slepá – nevidomá a som zdravá – hovorí Chiara Amirante.

Chiara Amirante je talianska sociálna aktivista, vedúca komunity, ktorá pomáha ľuďom z okraja spoločnosti. Hovorí nám o zraneniach ľudí s ktorými sa stretáva na ulici a o tom, ako zažila zázrak – lekári povedali, že čoskoro stratí zrak, zatiaľ čo Chiara stále vidí!

Ako to všetko začalo?

Vždy som hľadala niečo, čo by mohlo môjmu životu priniesť hlbší význam. Myslela som si, že  keď mám len jeden život, tak ho nechcem len tak zabiť.

Mali ste taký okamih, ako veľa mladých ľudí, že ste hľadali niečo, čo sa zdalo nehmatateľné?  

Áno, píšem o tom v mojej knihe. Mala som profesionálne plány, hľadala vnútorný mier, slobodu, zdroj, ktorý by mohol uhasiť moje nepokojné srdce. Napokon prišli ku mne slová evanjelia: zostaňte v mojej láske. A potom: Toto je moje prikázanie, milujte sa navzájom, tak ako som ja miloval vás. Bol to úžasný objav!

Urobila som to, čo som mohla

Snažila som sa milovať s láskou, ktorú nás Boh učí. Ale je to len začiatok mojej cesty. Vo veku 21 rokov mi diagnostikovali chorobu. Veľmi bolestivú. Verte mi, bolo ňou uchvátené celé moje telo, strašná bolesť! Moje oči boli poškodené, moje oči sa úplne strácali a lekári povedali, že choroba je nevyliečiteľná. “Prestanete vidieť” – povedali.

Závažné ochorenie je často príčinou stiahnutia sa od spoločnosti alebo hlbokej depresie. Ako to bolo s vami?

Máte pravdu, ale ja už som pracovala na prikázaní lásky. Jedného dňa, keď som bola skutočne blízko k zúfalstvu, som sa rozhodla odísť z domu na stanicu Termini v Ríme. Chcela som stretnúť ľudí, ktorí potrebujú lásku. Mladí ľudia zápasia s drogovou závislosťou, alkoholizmom, prostitúciou. Ale stretnúť sa aj s väzňami, imigrantmi. Bolo to veľmi nebezpečné. Cítila som sa oslabená chorobou a železničná stanica v noci je mierne povedané, nie príjemným miestom. A potom som sa začala modliť:

Bože, ak si mi Ty priniesol tú šialenú túžbu ísť na ulicu v noci, daj mi teraz silu! Môžeš urobiť všetko!

Prosili ste o zázrak? 

Je to ťažké vypovedať. Len som vedela, že Boh odpovie. Ale nečakala som, že táto odpoveď bude taká okamžitá. Prekonalo to všetko, čo som si mohla predstaviť. Nasledujúci deň som bola uzdravená!

Ako sa cítite ako človek, ktorý zažil zázrak?  

Znie to zvláštne, ale predovšetkým som bola prekvapená. Prebudím sa ráno a necítim hroznú bolesť. Bežala som do nemocnice, kde som pravidelne dostávala očné injekcie. Lekári ma preskúmali a nemohli tomu veriť. Potom jeden z lekárov konzultoval môj prípad: Chiara, nemáme žiadne slová ako vysvetliť, čo sa stalo. Ste zdravá!

Veríte, že to bol zázrak? 

Odpoviem na to: pre tých, ktorí neveria, to zostane tajomstvom. Pre mňa to bola Božia odpoveď na moju modlitbu. Samozrejme môj prípad bol preskúmaný lekármi z iných európskych krajín a dokonca aj odborníkmi zo Spojených štátov. Záver bol jeden: Mala som byť slepá a bola som zdravá.

Keď ste začali pomáhať závislým, alkoholikom, ľuďom ponoreným do hriechu, odmietajúcim čokoľvek … – čo ste cítili? Predstavovali ste si tak ľudsky to obrovské množstvo zla na, ktoré ste narazili?

Písmo jasne uvádza, že platba za hriech je smrť. A vlastne som sa dotkla pravdy opísanej v Biblii. Keď o tom dnes premýšľam, cítim, aké hrozné to bolo.

Čo vás najviac vystrašilo?

Stretla som sa s ľuďmi, ktorí boli mŕtvi vo vnútri. Oni sa nechali zviesť týmto svetom. Zistili zlú odpoveď na potrebu slobody a radosti, ktorá sa objavuje v srdci každého človeka. Stretli sa s falošnými prorokmi, nechali sa zmiasť existenciou umelého neba, ktoré sa pre nich ukázalo ako peklo. Ale nikdy sa nestretli s nikým, kto by im povedal o Ježišovi, že je pravdou a životom. Že on nás stvoril a stal sa človekom, ktorý ukáže cestu skutočnej radosti a pokoja.

V autobiografii “Len láska trvá” ste napísali, že všetci ľudia, ktorým pomáhate, majú rôzne hmotné a duchovné potreby, ale naozaj chcú iba jedno: lásku.

Áno. V nich je veľká potreba milovať a byť milovaný. Keď hovorím o svojich priateľoch s ktorými som sa stretla na ulici v pocite absolútnej beznádeje, porovnávam ich s ľadovcom. Hore sú ich problémy. Tu vidíte všetko zlo, ktoré sa stalo v nich: drogová závislosť, alkoholizmus, iné závislosti alebo duchovné zotročovanie. Ale keď sa pozriete hlbšie, vidíte v nich potrebu zažiť lásku o ktorej hovoril Ježiš.

Hovoríme veľa o duchovnom aspekte vašich stretnutí s ranenými ľuďmi. Ale stále existuje celý priestor zla, v ktorom sú ponorení. Má to nejaký vplyv? Ako ste spomenuli, dotknete sa ich “umierania”.

Samozrejme sa dotýkam. Stretla som ženu, ktorú jej brat predával mužom. Trápili ju, znásilňovali ju a zranili celé telo. Stretla som 17-ročného, ​​ktorý bol nútený zúčastniť sa satanských kultov, kde boli sexuálne orgie aj s deťmi. Narkoman, ktorého som zachránila takmer na poslednú chvíľu sa priznal, že potrebuje obyčajný rozhovor, iba to, aby so mnou mohol urobiť. Nemal nikoho komu by mohol hovoriť o svojich problémoch.

Tu leží podstata veci: hoci zlo, s ktorým sa stretávam je strašné, je potrebné zamerať sa na skutočný problém. V knihe som opísala určitú nástennú maľbu, ktorú som videla na stanici Termini. Niekto napísal: “Napriek vašej ľahostajnosti – existujeme!” Myslím, že som vtedy naozaj otvorila svoje oči. Všetky tieto stretnutia s ľuďmi noci, ako ich nazývam, ma prinútili myslieť si, že to, čo ich nakoniec zabije, je naša ľahostajnosť.

Preto im pomáhate nielen materiálne, ale aj duchovne?

Prosím pochopte, že 80 percent mladých ľudí na školách skúša rôzne drogy. Mnohí tiež majú skúsenosť sexuálneho zneužívania alebo depresie. Tieto problémy neovplyvňujú iba ľudí žijúcich na ulici alebo na staniciach. Pretože pochádzajú z nejakého prostredia a zázemia a tam nastáva chvíľa, kedy začína ich tragédia.

Preto by sme mali pamätať na novú evanjelizáciu. Počas 25 rokov činnosti New Horizons sme otestovali mnoho nových metód evanjelizácie, ale zároveň sme mali jedinečnú príležitosť uvažovať o zázrakoch, ktoré sa uskutočnili v srdciach našich priateľov a otvorili sa Božej láske. Teraz je chvíľa, kedy my veriaci musíme byť dôveryhodnými svedkami evanjelia, musíme sa podeliť o plnú radosť, ktorú nám Kristus vzkriesený Pán dáva.

Nakoniec sa vás spýtam triviálne otázky: Vaša kniha má názov: “Len láska trvá”. Je to svedectvo o vašom živote, niekedy desivé čítanie. Ale v skutočnosti je to optimistické. Pretože táto láska zostáva pevným základom.

Boli sme stvorení pre lásku! Moderný človek sa živí narcisizmom, egoizmom, konzumnosťou, hedonizmom alebo relativizmom a všetko to vedie k osamelosti. Veľmi ťažká osamelosť. Na konci tejto cesty je zúfalstvo.

Hlboké rany, ktoré vznikajú v ľudskom srdci v dôsledku zrady, opustenia a ľahostajnosti, môže uzdraviť iba Ježiš. Ak sa naučíme milovať, tak ako nás miluje On, nikdy nebudeme nešťastní. Často prichádza k uzdraveniu menších alebo väčších rán na našom tele a potom sme veľmi opatrní, uisťujeme sa, že bolesť ustúpi a rana sa uzdravuje. Ale zabúdame, že máme aj srdce a to si vyžaduje starostlivosť. V opačnom prípade bude paralyzované a nemôže milovať.

Tip na knihu: Lazár, poď (von)!, Malé kroky – svedectvá najbližší, 40 dôvodov, prečo som katolík. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.