Kríza, ktorej dnes Katolícka cirkev čelí, vyplynula zo snahy – aj zo strany niektorých cirkevných činiteľov – o zosúladenie s kultúrou a opustenie učenia viery, uviedol kardinál Gerhard Müller 1. januára. “Kríza v Cirkvi je spôsobená človekom a vznikla, pretože sme sa sami prispôsobili duchu života bez Boha,” povedal kardinál tisícom katolíkov zhromaždených vo Phoenixe na samite 2020 vedúcich študentov, ktorý organizuje Katolícke spoločenstvo vysokoškolskí študenti (FOCUS). “Jed ochromujúci cirkev je názor, že by sme sa mali prispôsobiť Zeitgeistovi, duchu doby, a nie Božiemu duchu, aby sme relativizovali Božie prikázania a prehodnotili doktrínu zjavenej viery,” povedal. Varoval, že dokonca aj veľa ľudí v cirkvi “túži” po nejakom katolicizme bez dogiem, bez sviatostí a bez neomylného magistéria. Kardinál Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, slávil omšu 1. januára na slávnosť Bohorodičky Panny Márie. 

Vo svojej homílii premýšľal o ľudskej túžbe prijať náhradné uspokojenie, keď je Boh odstavený nabok. “…ale ten, kto verí, nepotrebuje žiadnu ideológiu,” uviedol. “Ten, kto dúfa, nebude siahať po drogách. Ten, kto miluje, nejde po žiadostivosti tohto sveta, ktorá obchádza celý svet. Ten, kto miluje Boha a jeho blížneho, nájde šťastie v obete sebaoddania sa. Budeme šťastní a slobodní, keď v duchu lásky prijmeme formu života, do ktorej Boh každého z nás osobne povolal: vo sviatosti manželstva, v celibátnom kňazstve alebo v zasvätenom živote podľa troch evanjeliových rád chudoby, poslušnosti a čistoty v záujme nebeského kráľovstva,” pokračoval.

Kardinál Müller zdôraznil, že vďakyvzdanie je kľúčovou súčasťou kresťanského života. Na začiatku nového roka povzbudil katolíkov, aby vyjadrili vďaku za celé stvorenie, za to, že Kristus bol poslaný na svet ako náš Spasiteľ, aby sme boli vďační za blahoslavenú Pannu Máriu, za Katolícku cirkev, za dar rodiny a za všetky tie požehnania, ktoré možno ľahko považovať za samozrejmosť.

“Ako kresťania máme hudobné vedomie života: v našich srdciach znie pieseň vďakyvzdania za vykúpenie. Jej melódiou je láska a jej harmónia je radosťou v Bohu. Kresťan namiesto toho, aby vkladal nádej do osudu, musí uznať, že utrpenie je nevyhnutné, ale stále môže nájsť radosť v Kristovi, ktorý tiež trpel a otvoril nám dvere do večného života. V týchto ťažkých časoch však škandály v Cirkvi a kríza medzi tradične kresťanskými spoločnosťami na západe viedli mnohých k úzkosti, či sa Skala, na ktorej Kristus postavil svoju Cirkev, nerozpadá,” uviedol kardinál.

“Pre niektorých Katolícka cirkev v porovnaní s dnešným svetom zaostáva o 200 rokov. Je toto obvinenie pravdivé? Volanie po modernizácii vyžaduje, aby Cirkev odmietla to, čo považuje za pravdivé s cieľom vybudovať nové náboženstvo svetovej jednoty,” varoval kardinál Müller.

“Aby mohla pripustiť toto meta-náboženstvo, jediná cena, ktorú by Cirkev musela zaplatiť, je vzdať sa pravdy. Zdá sa, že to nie je nijaká veľká vec, pretože relativizmus dominujúci v našom svete rovnako odmieta myšlienku, že by sme skutočne mohli poznať pravdu a predstavuje sa ako garant pokoja medzi všetkými svetovými názormi a svetovými náboženstvami. Postkresťanská spoločnosť víta tieto snahy o rekonštrukciu Cirkvi ako vhodné občianske náboženstvo,” uviedol kardinál.

“Proti sekularizácii v Cirkvi je život viery prežívaný v pretrvávajúcej Kristovej pravde,” povedal prítomný kardinál Müller. Zdôraznil, že Boh, ktorý je večný, nemôže byť rozmarom spoločnosti menený. “V konkrétnej ľudskej bytosti je Ježiš Nazaretský Božou univerzálnou Pravdou konkrétne prítomnou tu a teraz – v historickom čase a priestore. Ježiš Kristus nie je reprezentáciou nejakej nadprirodzenej pravdy: je to cesta, pravda a život osobne.“

Tip na knihu: Modlitba, naša najhlbšia túžba, Čo chce Boh?, 40 dôvodov, prečo som katolík. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.