Tu a tam prichádzajú na zem veľkí ľudia; ľudia, ktorí významne prispievajú k ľudskosti. Títo ľudia pochádzajú zo všetkých oblastí života a často odhaľujú, že ich skutočný dar bol inšpirovaný zážitkom, ktorý mali od niekoho iného, ktorého slová alebo hrdinské činy sa ich dotkli tak hlboko, že ich životy sa uberali smerom, ktorý by inak nemal.
Takýmto človekom bol nesporne veľký americký arcibiskup Fulton Sheen, ktorý je teraz na ceste stať sa svätým Katolíckej cirkvi. Za celých šesťdesiat rokov svojho kňazstva arcibiskup Sheen nikdy nevynechal dennú svätú hodinku pred Ježišom v Najsvätejšej sviatosti. Jeho život, najmä jeho program „Život stojí za to žiť“, ktorý sa každý týždeň predstavoval v americkej televízii, sa dotkol životov vyše tridsiatich miliónov Američanov – katolíkov, protestantov a dokonca aj mnohých z tých, ktorí vôbec neverili.
Arcibiskup bol hlboko inšpirovaný príbehom dvoch hrdinských mladých dievčat, z ktorých obe mali hlbokú lásku k Ježišovi v Eucharistii. Jednou z týchto mladých dievčat je sv. Terézia z Lisieux, známa ako Little flower. O druhom dievčatku je náš príbeh.
Keď arcibiskup poskytol rozhovor v národnej televízii niekoľko mesiacov pred svojou smrťou, pýtali sa ho: „Biskup Sheen, inšpirovali ste milióny ľudí na celom svete. Kto inšpiroval Vás? Bol to nejaký pápež?“
Odpoveď mnohých prekvapila. Biskup Sheen odpovedal, že to nebol pápež, kardinál, iný biskup ani kňaz alebo rehoľníčka. „Ten, kto ma inšpiroval, bolo malé čínske dievča.“ Predstavte si, malé dievčatko, ktorého láska k Ježišovi v Eucharistii tak zapôsobila, že arcibiskup Sheen, keď bol iba seminaristom sľúbil Bohu, že v každý deň svojho života si vykoná svätú hodinku modlitby pred Ježišom v Najsvätejšej sviatosti.
Príbeh tohto odvážneho dievčaťa, Li, nás privádza späť na začiatok 50. rokov minulého storočia, do komunistickej Číny, kde nebolo dovolené spomenúť Boha a ľudia, ktorí praktizovali svoju vieru, boli vládnucou politickou triedou uväznení, mučení alebo zabití. Všetci museli byť komunisti.
Drobné kroky dieťaťa
V cirkevnej škole deti starostlivo recitovali svoje modlitby. Ich učiteľka, sestra Eufrazia, bola potešená, pretože pred dvoma mesiacmi mnoho detí prijalo svoje prvé sväté prijímanie a bralo to veľmi vážne; z hĺbky svojich detských sŕdc. Deti boli zvyknuté jesť ryžu ráno, napoludnie i večer, takže sa jej žiačka, malá 10-ročná Li opýtala, prečo Ježiš nepovedal: „Ryžu našu každodennú daj nám dnes?“ Sestra sa usmiala, ale pochopila, prečo je to pre nich ťažké.
“No, je to kvôli tomu, že ‘chlieb’ znamená ‘Eucharistia’,” odpovedala sestra Eufrazia. Vysvetlila, že pre telo potrebujeme ryžu, ale pri žiadosti o každodenný chlieb v skutočnosti žiadame o sväté prijímanie. V máji 1953, keď Li mala svoje prvé sväté prijímanie, Ježišovi vo svojom srdci povedala túto prosbu: „Vždy mi daj tento chlieb každý deň, aby moja duša mohla žiť a bola zdravá!“ Od tej doby Li dostala každý deň sväté prijímanie, ale ako všetci aj ona bola upovedomená, že komunisti, ktorí neverili v Boha, mohli omšu kedykoľvek zastaviť. Prosila Ježiša, aby sa jej to nikdy nestalo.
Stalo sa to však!
Nikdy nezabudla na deň, keď títo muži vstúpili do triedy a kričali na deti, aby odovzdali všetky sväté predmety, ktoré mali. Vystrašené deti sa vzdali starostlivo ručne maľovaných obrazov Ježiša, Márie a svätých. Potom hlavný kapitán s hnevom zložil krucifix zo steny, hodil ho na zem a šliapal po ňom a kričal: „Nová Čína nebude tolerovať tieto groteskné povery!“
Malá Li, ktorá tak veľmi milovala svoj obrázok dobrého pastiera, sa ho pokúsila skryť v blúzke. Bol to zvláštny obraz, ktorý jej bol daný pri jej prvom svätom prijímaní. Štipľavé a tvrdé fackovanie po jej lícach ju poslalo na podlahu. Inšpektor zavolal jej otca a ponížil ho pred deťmi.
V ten istý deň polícia urobila raziu v ich dedine a nahnala všetkých obyvateľov do malého kostola. Kapitán zosmiešňoval ich presvedčenie a povedal im, že boli podvedení, že Boh je prítomný v Bohostánku živý. Ľudia s nedôverou sledovali, ako hromový hlas, prikázal vojakom, aby strieľali na Bohostánok. Ľudia sa spolu začali intenzívne modliť, pretože ich Ježiš bol dnu.
Pred ich očami kapitán chytil ciborium a hodil všetky premenené hostie na dlaždice pokrývajúce podlahu. Veriaci ohromení odvrátili zrak od tohto hrozného človeka a od znesväcujúceho činu, ktorý práve vykonal a snažili sa zadržať svoje slzy. Malá Li v hrôze stuhla.
Jej nevinné, spravodlivé, malé srdce krvácalo pre kúsky Ježišovho premeneného tela roztrúseného po celej zemi. „Nepomôže niekto Ježišovi?“ Divila sa prekvapene. Kapitán pokračoval vo svojich urážkach a prerušoval svoje rúhanie iba vtedy, keď sa dral na povrch jeho hrozný smiech. Li tichučko plakala.
“Teraz vypadnite!” zakričal inšpektor. „Beda každému, kto sa vráti k tomu čo je na zemi! Zodpovie sa mi!“ Predtým, ako odišli, komunisti zamkli kňaza vo veľkom „sklade“ na uhlie v kostole, kde mu malý otvor dovoľoval vidieť na oltár, kde rozhádzané hostie ležali na zemi.
Kostol sa rýchlo vyprázdnil. Keď však komunisti odišli, nevenovali žiadnu pozornosť malému dievčatku, ktoré sa tam zostalo modliť. Bola to malá Li. Otec Lukáš, ktorý ju pozoroval otvorom v jeho “bunkri”, videl do kostola prichádzať krásnu, dobre oblečenú ženu. Pristúpila k dievčatku a utešila ju, spýtala sa jej, či by teraz nechcela s ňou odísť. Li to veľmi rada urobila a pred odchodom obidve plakali.
O mesiac skôr, keď sa predpokladalo obsadenie dediny, farníci požiadali otca Lukáša, svojho kňaza zo zahraničných misií, aby si dával pozor. Zdalo sa, že vojaci na neho zabudli, keď odchádzali.
Kňaz mohol toho málo urobiť a bol veľmi rozrušený z toho, čo sa stalo. Mohol robiť jedinú vec. Vrhol sa na kolená a modlil sa za odpustenie strašných skutkov spáchaných proti Ježišovi a trpel, pretože Mu nemohol prísť na pomoc.
Modlil sa úzkostlivo. „Zastav túto svätokrádež! Pane Ježišu!“ Kňaz si takmer vôbec nevšimol ako dlho už je zatvorený. Všimol si však jedného dňa príchod malého dievčatka, ktoré veľmi ticho prišlo do kostola. Pomaly sa priblížila do presbytéria a vtedy ju uvidel otec Lukáš. Triasol sa: mohla byť kedykoľvek zabitá! Nemohol s ňou komunikovať, mohol sa len modliť a prosiť všetkých svätých v nebi, aby chránili toto dieťa. Pozoroval, ako sa sklonila v poklone a ticho adorovala, presne ako ju to učili robiť v škole.
Malá Li zostala s Ježišom v adorácii jednu celú hodinu, vediac, že musí pripraviť svoje srdce predtým, ako ho príjme. Jej ruky sa spojili, zašepkala modlitbu svojmu Ježišovi, ktorý bol tak týraný a opustený. Otec Lukáš ani na okamih nespúšťal oči z malého dievčaťa a naďalej ju pozoroval, keď sa spustila na kolená, zohla sa a svojím jazykom prijala jednu z premenených hostií, ktoré stále ležali porozhadzované po zemi. Potom tam zostala na kolenách, so zatvorenými očami a s hlbokou radosťou z toho, že mala v sebe svojho nebeského priateľa.
Každá sekunda sa zdala večnosťou pre otca Lukáša. Keby len s ňou mohol hovoriť! Jeho strach však zmizol, keď malé dievča ľahkým krokom opustilo kostol pokojne a bez povšimnutia.
Medzitým komunisti prehľadali celú dedinu, aby ju zbavili všetkého svätého, a tento typ očisťovania sa odohrával po celej „novej Číne“. Dedinčania zostali vo svojich domoch z bambusu potichu a v strachu, že nedokázali vyjsť ani von. Napriek tomu každé ráno malá Li vykĺzla preč, aby v kostole našla svoj živý chlieb. Rovnako ako v prvý deň opakovala rovnakú rutinu, že strávila jednu svätú hodinu uctievaním svojho priateľa Ježiša. Ako predtým, vzala na jazyk vždy jednu hostiu a ticho zmizla. Otec Lukáš, ktorý sa obával o jej bezpečnosť, nemohol pochopiť, prečo neprijala nikdy viac ako jednu. Presne vedel, koľko hostií bolo v cibóriu: bolo ich tridsaťdva.
Li to však neurobila, pretože sestra učila deti, že mohli prijať iba jednu hostiu za deň a nikdy sa ich nemali dotýkať inak, iba jazykom. Dievčatko sa držalo všetkého, čo sa naučilo, pretože vedelo, aký vzácny poklad je teraz rozhádzaný na zemi. Bol to sám Ježiš, skutočný a opravdivo prítomný.
Keď prišiel posledný deň, otec Lukáš cítil úľavu. Dnes by malá Li mala prijať poslednú hostiu – jej špeciálneho priateľa. Za úsvitu vstúpila ako zvyčajne do kostola a priblížila sa k oltáru. Pokľakla k zemi a modlila sa veľmi blízko k Ježišovi v svätej hostii. Otec Lukáš musel potlačiť výkrik, keď sa pri dverách kostola náhle objavil vojak a namieril na ňu zbraň. Bolo počuť jeden výstrel nasledovaný smiechom. Dieťa sa okamžite zrútilo.
Otec Lukáš si myslel, že je mŕtva, ale nie! V plači sledoval, ako sa dieťa snaží priplaziť na miesto, kde sa nachádzala posledná hostia a ťažko mohol uveriť svojim očiam, keď uvidel ako dieťa očividne v strašných bolestiach natiahlo svoj jazyk, aby naposledy prijala Ježiša. Potom sa nadýchla a zomrela: skutočná smrť mučeníka.
Na chvíľu vojak jednoducho vyzeral, akoby sa snažil pochopiť hroznú vec, ktorú práve urobil. Potom sa otočil a vyrazil z kostola. Kňaz však zostal v šoku, ale vedel, čo musí urobiť ďalej. Vojak sa vrátil, prepustil otca Lukáša a povedal mu, že môže ísť. Bez váhania sa ponáhľal k oltáru, aby videl neživé telo dievčatka. Keď kľačal vedľa nej, vojak sa k nemu priblížil a teraz zarmútený tým, čo urobil malému dieťaťu, povedal: „Pane, keby v každom meste bolo také malé dievčatko, žiadny vojak by nikdy nebojoval za komunistov! “
Našťastie mal otec Lukáš dosť času na to, aby malej Li vystrojil dôstojný pohreb. Keď opustil cintorín a kráčal po ceste, priblížil sa muž a vzal ho do svojho auta. Pustili ho na hraniciach. Kňaz unikol smrti a bol teraz slobodný, a to je dôvod, prečo vieme o príbehu mučeníckej smrti čínskeho dievčaťa.
Malá Li bola mŕtva, ale nie skôr, ako sa ubezpečila, že Ježiša už nebude možné ďalej znesvätiť. Aj keď zmizla z tohto sveta, jej spomienka stále pretrváva, ako tomu bolo v prípade arcibiskupa Sheena a v nespočetných miliónoch ľudí na celom svete, ktoré prostredníctvom svojho príbehu povzbudzoval k modlitbe svätej hodiny pred Najsvätejšou sviatosťou tak často, ako je to možné.
Arcibiskup Fulton Sheen vedel, že malá Li dokonale pochopila, že svätou sviatosťou je Ježiš, Svetlo sveta a radosť do všetkých sŕdc. Ó, ako túžil po ľuďoch, ktorí s Ním budú zaobchádzať s úctou a náležite Ho uctievať vo svätostánku, keď prichádzajú do svojich kostolov!
Tip na knihu: Spytovanie svedomia pre deti s Carlom Acutisom, 61 minút k zázraku. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.
