Niekedy by sme uprednostnili, aby naše životy boli iné ako tie, ktoré napísal Boh. V našej krehkej existencii to nestačí na to, aby sa romantika zmenila na drámu alebo dobrodružstvo na tragédiu. Na prvý pohľad príbeh Chiary Badano – jediného dieťaťa počatého po 11 rokoch manželstva, ktoré zomrelo v 18 rokoch po bolestivej forme rakoviny kostí – vyzerá ako prázdna tragédia, ale nie z pohľadu Božieho autora.

Zdá sa, že Chiara mala všetko, čo si ako dospievajúca mohla priať. Mala milujúcu, stabilnú rodinu a pevnú vieru, ktorú živili programy pre mládež. Bola obľúbená medzi svojimi priateľmi a páčili sa jej chlapci. Nie je ťažké pochopiť prečo. Bola krásna. Chiara sa rada bavila v kaviarňach. Bola skvelá pri tenise, plávaní a horolezectve. Jej dospievajúca osobnosť a dobrodružný duch ju prinútili snívať o tom, že sa stane letuškou. Chiara mala pred sebou jasný život.

Jedného dňa pri hraní tenisu zažila Chiara neznesiteľnú bolesť v ramene. Krátko nato bola diagnostikovaná s osteogénnym sarkómom. Sledovala, ako jej svetlá budúcnosť mizne. Ale tu sa začína skutočný príbeh jej života – príbeh hrdinskej cnosti.

Radosť od Chiary bola nákazlivá a zvýšila sa iba jej utrpením. Po jednej veľmi bolestnej noci povedala: „Veľa som trpela, ale moja duša spievala.“ Fotografie z jej smrteľného lôžka nájdete na Google. Jej oči vyzerajú ako jazerá odrážajúce slávu neba. Jeden z jej lekárov poznamenal: „Jej úsmevom a očami plnými svetla nám ukázala, že smrť neexistuje; existuje len život.“ Kardinál Saldarini počul o tejto úžasnej dospievajúcej osôbke a navštívil ju v nemocnici a povedal: „Svetlo v tvojich očiach je nádherné. Odkiaľ pochádza?“ Chiarina odpoveď bola jednoduchá: „Snažím sa milovať Ježiša tak, ako môžem.“

Chiara mala hlboký pocit vykupiteľského utrpenia. Často opakovala frázu: „Ak to chceš ty Ježišu, aj ja to chcem.“ Rovnako ako každé dospievajúce dievča mala rada svoje vlasy, ale vplyvom chemoterapie o ne prišla. Každý vlas, ktorý vypadol, sprevádzala modlitbou: „Pre teba, Ježišu.“ Morfium na utíšenie obrovských bolestí často odmietala a hovorila: „Chcem sa čo najviac podeliť o Jeho utrpenie na kríži.“

Počas jedného z mnohých pobytov v nemocnici chodila Chiara na prechádzku s depresívnym dievčaťom závislým od drog napriek bolesti jej chrbtice. Keď ju povzbudili, aby sa zastavila a odpočívala, povedala: „Budem mať čas na odpočinok neskôr. ”Stále myslela na ostatných, často povedala: „Nemám už nič, ale stále mám svoje srdce a s tým môžem vždy milovať.”

Chiara požiadala, aby bola pochovaná vo svadobných šatách. Keď sa koniec jej krátkeho života priblížil, povedala svojej matke: „Keď ma budeš pripravovať mami, musíš si neustále hovoriť:„Chiara Luce teraz vidí Ježiša.“ Zomrela 7. októbra, 1990. Jej rodičia a priatelia boli s ňou. Jej posledné slová boli: „Zbohom. Buďte šťastní, pretože ja som šťastná.“

Vďaka svojmu miestnemu biskupovi bola Chiara vyhlásená za „Božiu služobníčku“. Pre každého, kto premýšľal, či bola kanonizácia Chiary otvorená len pre potešenie smútiacich rodičov a priateľov, Boh nedávno dal pečať potvrdenia na jej príbeh. Mladý chlapec v Taliansku zomieral na meningitídu. Jeho orgány zlyhávali. Jeho život sa nedal zachrániť. Jeho rodičia sa dozvedeli o jej príbehu a prosili o jej príhovor. Chlapec bol úplne uzdravený. Sympózium lekárov rozhodlo, že pre tento zvrat udalostí neexistovalo žiadne lekárske vysvetlenie. 

Keď Chiara uvažovala o svojej očakávanej smrti, povedala: „cítim sa byť obklopená nádherným Božím plánom, ktorý sa mi pomaly odhaľuje.„

Príbeh našich životov so všetkými jeho strhujúcimi zvratmi a bolestnými zákrutami napísal autor, ktorý nás veľmi miluje a pre neho, smrť je len čiarka, nie bodka. Najväčšími protagonistami života sú svätci. Zdieľali večnú perspektívu autora. Preto ich ani najhlbšia bolesť nemohla zbaviť ich nádeje.

Blahoslavená Chiara Luce Badano, modli sa za nás!

Tip na knihu: Tajomná sila svätej Filomény, Svätý Gabriel Possenti, Svätý Alojz Gonzága. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.