Keď sa Boh prejavuje v rôznych obdobiach histórie prostredníctvom zázrakov, závoj tajomna sa na chvíľu poodhalí. Sú to mimoriadne udalosti, ktoré zjavujú Božiu moc a slávu v čase a priestore. Tieto Božie zverejnenia dotvárajú vieru a prispievajú k spáse. Všetky tieto udalosti, v ktorých sa skrze zázrak obnovuje zdravie alebo dokonca život, ukazujú, aký je Boh dobrý a láskavý.

Vo všetkých evanjeliách môžeme čítať o množstve zázrakov a rôznych skutkoch apoštolov. Prečo sa v súčasnej dobe zdajú byť tak zriedkavé? Svätý Gregor Veľký, ktorý žil v šiestom storočí, vysvetľuje: “Tieto znamenia boli potrebné v cirkevných začiatkoch, ale už nie v neskorších rokoch, keď sa už viera zakorenila vo svete. Samotná Cirkev sa totiž stala hlavným znakom Boha medzi ľuďmi.” Zázraky boli však zaznamenané vo veľkom počte aj počas celej histórie ľudstva.

V rámci svojej misie rozlišuje Cirkev zázraky autentické od falošných. Dr. Francis Collins, jeden z popredných svetových vedcov, potvrdzuje: Zázraky nepredstavujú nezmieriteľný konflikt pre veriaceho, ktorý verí vo vedu ako prostriedok na skúmanie prírodného sveta a ktorý vidí, že prírodný svet je ovládaný zákonmi. Ak, ako aj ja, priznávate, že by mohlo existovať niečo alebo niekto mimo prírody, potom neexistuje žiadny logický dôvod, prečo by táto sila nemohla v zriedkavých prípadoch vykonať inváziu.

Medzi najznámejšie zázraky patrí zjavenie Panny Márie svätej Bernadete Soubirous vo francúzskych Lurdách. V roku 1882 bola zriadená lekárska kancelária na testovanie autenticity uzdravení, ktoré nasledovali po zjavení. Predsedníctvo funguje dodnes ako “prvostupňový súd”, ktorý posiela svoje zistenia Medzinárodnému lekárskemu výboru v Lurdách na konečný verdikt. Tento výbor je pod lekárskym, nie cirkevným dohľadom. Tisícky ľudí sa snažilo označiť svoje prípady uzdravení a pod. ako zázraky, ale iba niekoľko prípadov bolo vyhlásených za vedecky nevysvetliteľných.

Vo svojej knihe The Voyage to Lourdes (Cesta do Lúrd) Alexis Carrel, laureát Nobelovej ceny za medicínu, rozpráva príbeh mladej ženy, Mary Baille, ktorá zomierala na tuberkulárnu peritonitídu. Jej náhle uzdravenie sa udialo v Lurdoch 28. mája 1902 pod skeptickým dohľadom samotného Carrela. Dar viery prišiel do Carrelovho srdca po mnohých rokoch po jeho okúzľujúcej skúsenosti v Lurdoch.

Cirkev sleduje procesy blahorečenia a kanonizácie svätých. Okrem prípadu mučeníkov sa zvyčajne vyžadujú dva zázraky získané prostredníctvom príhovoru kandidáta, jeden pre beatifikáciu a druhý pre kanonizáciu. Cirkev bude vždy veľmi opatrná pri dosvedčovaní zázrakov a nebude preháňať len preto, že lekár, ktorý uvádza, že lekárske vedy nemôžu vysvetliť uzdravenie, sa stane nositeľom Nobelovej ceny. Cirkev prejavuje mimoriadnu opatrnosť, pretože sa jednoducho stará o jej nadprirodzenú životnú vitalitu, ktorej zázraky sú najhlbším znakmi.

Zázrak slnka sa odohral vo Fatime 13. októbra 1917. O dva dni neskôr 15. októbra 1917 sa na titulných stranách denníka O Seculo objavila správa “COMO O SOL BAILOU A MEDIO DIA EM FATIMA” (Ako slnko tancovalo počas poludnia vo Fatime). Msgr. William C. McGrath, ktorý študoval túto udalosť, opísal túto situáciu slovami:

Postupne slnko bledlo, stratilo svoju normálnu farbu a objavilo sa ako strieborný disk, na ktorý sa všetci mohli priamo pozerať bez toho, aby si zakrývali oči. Zatiaľ čo dav kľačal na kolenách v hrôze, slnko sa zrazu zdalo byť akoby vyrvaté z miesta na nebi. A ako tak poletovalo po nebeskej oblohe, zo všetkých strán vystrašeného zástupu bolo počuť výkriky pokánia a dožadovania sa milosti. Zrazu akousi neviditeľnou nebeskou silou začalo klesať, na chvíľu sa zastavilo a potom v tej istej sérii pohybov začalo stúpať opäť hore, kým sa nevrátilo na svoje bežné miesto. Strieborný disk s briliantovými lúčmi bol preč. Bola to opäť ohnivá guľa, na ktorú sa nik nemohol pozerať vlastnými očami. Ľudia sa pozerali jeden na druhého, triasli sa z tejto strašnej skúsenosti, des bol zreteľný z každej strany. A napokon ich premoknuté oblečenie sa náhle usušilo.

K tejto príležitosti sa zhromaždilo zhruba sedemdesiat tisíc ľudí. Boli to ľudia zo všetkých oblastí života, väčšinou obyvatelia susedných oblastí, mnohí skeptici a neveriaci. Bolo jasné, že ide o nadprirodzenú udalosť a veľký zázrak. Sestra Lucia poukázala na to, ako jej Panna Mária 13. júla a 13. septembra oznámila, že znamenie príde 13. októbra. Mesiac predtým 13. septembra 1917 povedala Lucia Panne Márii: “Požiadali ma, aby som sa vás poprosila o mnoho vecí: vyliečenie niektorých chorých a nepočujúcich.” “Áno,” odpovedala Panna Mária, “vyliečim niektorých, no niektorých nie. V októbri sa stane zázrak, aby všetci uverili.“

Pápež Pius XII., ktorý vyhlásil Nanebovzatie Panny Márie za dogmu, priznal v rukopisnej poznámke, že videl zázrak slnka štyrikrát z vatikánskych záhrad. Napísal: “Videl som slnečný zázrak, je to čistá pravda.” Zdá sa, dogma bola tak nadprirodzene potvrdená, keďže jeho skúsenosť s týmto javom sa udiala 1. novembra 1950, teda v čase, keď ju oficiálne vyhlásil.

Tip na knihu: Fatima – celá pravda, Zázračný kríž v mestečku Limpias, Pražské Jezuliatko. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.