Ponúkame Vám krátke zamyslenie Marlene Bessmann-Paliwoda o tom, ako detí vnímajú svätú omšu.

Čo si dieťa odnesie z nedeľnej omše? Viac než si myslíte! Už ste sa niekedy ako rodič pýtali, či naozaj existuje nejaký dôvod, prečo vaše malé dieťa vziať na omšu?

Vôbec nie je nezvyčajné mať túto pochybnosť. A priznávam, že som ju tiež mala. Snažím sa na to nemyslieť, ale keď sa táto myšlienka vráti ako bumerang, pomyslím si na jednu príhodu, ktorá sa nám stala pred niekoľkými rokmi. Náš najstarší syn – mal sotva tri – bol veľmi zručný v rôznych prácach. Chcela som ho naučiť upratať si posteľ. Iste vás zaujíma, čo to má spoločné s nedeľnou kázňou. Čítajte ďalej a nebudete sa pýtať, či vziať deti na omšu, hoc by ste zažili všetky možné nepríjemnosti…

Frankie a vankúš

“Frank, prosím ťa, poukladaj vankúše na posteľ, kým dokončím večeru,” povedala som.
“Ale ja to nedokážem urobiť.“
“Zlato, dokážeš to. Už si to robil toľkokrát, nepamätáš sa?“
S úsmevom som skončila a odišla z miestnosti pozerajúc jedným okom na to, čo sa deje. Po niekoľkých sekundách sa Frank bezmocne postavil vedľa postele. Potom zrazu vyliezol na posteľ bez vankúšov. Čo robil? Nad našou posteľou visí kríž a ikona Matky Božej a Frank sa rýchlo začal s nimi rozprávať.
“Ježišu, prosím, pomôž mi, aby som poukladal tie vankúše na posteľ. Nedokážem to urobiť sám.”
Potom tam stál, sledoval kríž a čakal, že sa niečo stane. Chcela by som v tom momente vidieť to, ako sa tvárim. Vstúpila som do miestnosti.
“Frankie, čo robíš?” spýtala som sa.
“Mami, nedokážem poukladať tie vankúše sám. Požiadal som Ježiša, aby mi pomohol,” odpovedal chlapec dívajúc sa na kríž.
“A?” opýtala som sa neisto. Cítila som, že v tom momente by som musela vysvetliť náročné učenie trojročnému chlapcovi a to v jednoduchom jazyku. Už aj som premýšľala, ako to urobiť.

“Ale on nezišiel z kríža a nepomohol mi,” povedal sklamaný a smutný.

Ježiš mi dal silu

V tom momente som našla len jeden spôsob, ako reagovať: objala som ho a vzdychla. Premýšľala som o možnej odpovedi, ale našťastie manžel vstúpil a nadšeným hlasom povedal: “Frank, Ježiš už teraz nemusí zísť z kríža.”
“Nooooo?” skríkol Frank prekvapene.
“On ti dal silu, aby si to mohol urobiť sám tu a teraz. Skús to.”
Frank sa pustil do práce a čoskoro boli vankúše tam, kde mali byť. Hrdý na seba a plný šťastia, ktoré mu rozsvietilo veľké oči, začal skákať po posteli.
“Vieš, keď niečo dostaneme, je dobré poďakovať Ježišovi za to,” pokračoval manžel a Frank v tom okamihu začal ďakovať slovami: “Ďakujem ti, Ježišu, pretože som teraz veľmi silný,” povedal a pritom ukazoval silu v rukách. Chcela som nájsť prameň jeho ranej viery, a tak som sa ho spýtala: “Frank, prečo si pýtal od Ježiša pomoc?“

Čo počuje 3-ročné dieťa v kostole

Frank sa už o rozhovor so mnou nezaujímal. Skúšal svoju silu tým, že dvíhal uteráky a pritom bez akýchkoľvek pochybností v odpovedi povedal: “Kňaz to povedal v kostole.“

Vymenili sme si pohľady s manželom a obaja sme si spomenuli na kázeň z predošlého dňa: “Ak si nevieme poradiť, ako niečo urobiť, alebo niečo nefunguje, potom povedzme Ježišovi: ‘Pane Ježišu, toto nedokážem urobiť sám, pomôž mi.’ a on vám určite pomôže.“

Môj trojročný syn tomu uveril a jednoducho urobil to, čo mu bolo povedané z úst kňaza. Deti počujú, pamätajú si a rozumejú viac, než si myslíme. A to aj vo veciach viery a duchovnosti, A môžu to počuť iba vtedy, keď ich vezmeme do kostola.

Niekedy mám pocit, že deti sú mojimi malými učiteľmi viery – sú jednoduché, dôverujú a sú oddané. Pre mňa ako rodiča je to jedna z dôležitých vecí, ktorú môžem urobiť: dať im šancu počúvať Božie slovo.

Tip na knihu: Svätosť v rodinách sveta, Moc každodennej svätej omše, Ako oslobodiť a uzdraviť rodiny. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.