Keď obetujeme almužnu chudobným, nedokážeme okamžite “vidieť” plný účinok nášho dobrého skutku. Nielenže prináša úžitok osobe, ktorá dostala dar (snáď), ale má aj vplyv na našu dušu. A to väčšiu, než si vieme predstaviť. Svätý Ján Almužník, svätý alexandrijský biskup zo 7. storočia, sa snažil prostredníctvom nasledujúceho príbehu povzbudiť svoj ľud, aby sa správal štedrejšie k chudobným:

Raz žil istý Peter, vyberač daní, veľmi bohatý a mocný, ale úplne nemilosrdný voči chudobným. Keď klopali na jeho dvere, zúrivo ich vyháňal. Nikto, kto ho navštívil, nedostal od neho žiadnu almužnu. Jeden z týchto mužov sa raz so svojimi chudobnými bratmi stavil: “Čo mi dáte, ak dnes niečo od neho dostanem?” Uzavreli stávky a on odišiel do Petrovho domu, kde prosil o almužnu.

Peter sa v tom momente vracal domov a uvidel chudobného, ​​ktorý stál pri jeho dverách. Práve v tom čase mu jeho otrok niesol niekoľko pšeničných chlebov a Peter, ktorý nenašiel žiaden kameň, ktorým by úbožiaka zahnal, schytil bochník a hodil ho po žobrákovi. Muž ho chytil a ponáhľal sa späť k svojim spoločníkom a pochválil sa s almužnou, ktorú dostal z ruky vyberača daní.

O dva dni neskôr bohatý človek smrteľne ochorel a mal videnie, v ktorom stál pred sudcom. Videl mužov oblečených v čiernom, ktorí stáli na jednej strane váh spravodlivosti a kládli tam jeho zlé skutky. Oproti nim stáli bielo oblečené osoby, ktoré vyzerali smutne, pretože nemohli nájsť nič, čo by položili na ich stranu váh. Jeden z nich povedal: “Je pravda, že máme len jeden pšeničný bochník, ktorý pred dvoma dňami neochotne daroval Kristovi.” A tak položili bochník na váhu. Zdalo sa, že tento dobrý skutok vyrovná všetky zlé činy z druhej strany váh.

Anjeli v bielom mu povedali: “Pridajte ešte niečo k tomuto bochníku, lebo inak vás démoni dostanú!” Tento sen mal hlboký vplyv vyberača daní, ktorý sa prebudil a hneď pocítil odhodlanie byť štedrejší k chudobným. Začal tým, že daroval svoj plášť mužovi, ktorý nemal nič. Neskôr mal vnuknutie, že to bol sám Ježiš. Peter pokračoval v ctihodnom živote a stal sa jedným z chudobných ľudí svojej komunity.

Svätý Ján pochopil, že naša veľkorysosť voči chudobným môže mať v našom živote hlboký duchovný efekt. Je to skutok, ktorý napomáha očistiť našu dušu a približuje nás k Bohu. Naša veľkorysosť počas života bude mať priamy vplyv na náš večný cieľ.

Ako povedal Ježiš svojim učeníkom: “Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” (Mt 25, 34-36)

Darovanie almužny nás robí bohatšími

Byť bohatý alebo chudobný je niečo, čo si ľudia v mnohých prípadoch jednoducho nevyberajú. Je pravda, že niektorí chudobní ľudia končia takto, pretože zbytočne premárnili svoje peniaze, ale väčšina z nich je chudobná z úplne iných dôvodov. A jedným veľkým dôvodom je, že sa ocitli v nespravodlivom systéme rozdeľovania bohatstva.

Napríklad v Latinskej Amerike skupinka 100 ľudí má v súčasnosti rovnaké bohatstvo ako 626 miliónov ďalších ľudí v tomto regióne. Takže väčšina rodín a ľudí v chudobe nie je v tejto situácii preto, že tam chcú byť. A aj keby boli za to zodpovední, zaslúžia si našu podporu a štedrosť. Poskytnúť im ekonomickú pomoc znamená obetovať im na jedlo na deň, týždeň či mesiac … Závisí to od situácie každého jedného z nich.

Vyrástli sme v individualistickej spoločnosti, ktorá má tendenciu zakladať všetko na osobných úspechoch: na vlastných cieľoch, osobnom raste, zárobkoch. Napriek tomu však obetovanie almužny je jedným z najkrajších prínosov pre zdravie duše: pomáha nám vyjsť zo samého seba.

Môžeme zmeniť budúcnosť ľudstva

Keď darujeme almužnu, nemajme na mysli len súčasnosť, ale aj budúcnosť. Darujeme s myšlienkou meniť budúcnosť tohto človeka alebo jeho osoby. A keď si myslíme, že meníme budúcnosť človeka nejakým spôsobom, odhaľujeme tým nádej, že ani nám zajtra nebude chýbať chlieb náš každodenný. S darovaním almužny sa učíme byť viac veľkorysí každý deň. Štedrosti sa človek učí.

Keď sa pozriete do peňaženky a máte nejaké mince, spočítajte si ich a spýtajte sa sami seba: mohli by byť tieto drobné mince niečo viac ako len peniaze? Pretože, buďme úprimní, dávame len z nášho prebytku? Drobné peniaze, mince … Je to naozaj všetko, čo môžeme dať? Rozmýšľam nad tým, koľko stojí káva alebo bochník pečiva? Môžem to porovnať s tým, koľko miniem tento mesiac za telefónny účet?

Postoj spoznávania ostatných

Darovanie almužny aktivuje naše neuróny a pomáha nám vojsť do sveta s iným postojom. Je to postoj “všímania si” alebo “byť upozornený”, aby som si uvedomil, čo sa deje s ľuďmi, s ktorými sa stretávam každý deň. Tento postoj nás dovedie k životu aktívnej pomoci druhým. Keď sa pozrieme niekomu do očí, naučíme sa čítať z jeho tváre a počúvať ho. Už ste niekedy videli chudobného, ktorý vám bol vďačnejší za obyčajné “​​ďakujem” než za peniaze, ktoré ste mu dali? To je dôvod, prečo veľkorysosť robí naše vzťahy ľudskejšími.

Peniaze prinášajú veľké pokušenia: chamtivosť, túžbu po neobmedzenom majetníctve, po ovládaní ľudí a pod. S veľkorysosťou deaktivujeme toto monštrum. S každou almužnou, ktorú dávame, znižujeme úzkosť nášho vnútra. A byť veľkorysý nás robí solidárnymi. Učíme sa väčšej solidarite a uvedomujeme si, že “blížny je môj brat”, ako povedal pápež František.

Keď darujem almužnu, uvedomujem si, že “to, čo mám, nie je len moje.” Pretože každý, kto má málo či veľa hmotných vecí, musí premýšľať o tom, ako sa dostal do tohto bodu. Určite musí ďakovať iným ľuďom: tým, ktorí ho vzdelávali, svojim rodičom, klientom, tým, ktorí v nich verili, tým, ktorí im pomohli získať obchod, alebo ktorí ich dostali do nejakých funkcií … Dlhujeme úplne všetkým. Ktokoľvek, kto hovorí, že darovanie almužny je zbytočné, je pesimista.

Keď hovoríme o drobných peniazoch, premýšľali ste niekedy o tom, čo by sa stalo, keby všetci dali niečo malé zo seba? Ale neuspokojte sa len s trochou. Počúvajte svoje vnútro a čo vám povie vaše svedomie. Darujte, pretože vzdávate vďaku a aj preto, že aj vy niečo žiadate či potrebujete niečo napraviť … Ako povedala sv. Matka Tereza z Kalkaty: “Daruj, až kým to neublíži.“, keď sa jej jedného dňa pýtali, čo to znamená veľkorysosť.

Almužna pomáha rozvíjať solidaritu

Napokon je veľmi pozitívne hľadať spôsoby, ako obetovať almužnu, ktorá nás spája s inými ľuďmi. Nájdite si svoj dôvod (krajina, škola, misia …) a zapojte svojich priateľov či rodinu. Ak chcete, nazvite to ľudová zbierka. Aj to je spôsob, ako sa spojiť s toľkými ľuďmi sveta v maličkej pomoci. Ale nezabudnite, že hlavnou vecou je darovať samého seba.

Tip na knihu: Ruky milosrdenstva, V osídlach smrti, Skroť svoje nepokojné srdce. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.