Marcel Nguyen Tan Van sa narodil v roku 1928 v malej dedinke v severnom Vietname. Bola to prevažne katolícka dedina. Marcelova mama bola mimoriadne zbožná žena, ktorá sa vedela veľmi dobre vyznať v princípoch viery. Keď mal Marcel len tri roky, jeho rastúca viera bola už zjavná. Hovorieval svojej mame, že sa chce stať svätým a ona ho uistila, že ho naučí všetko, čo len môže.

Marcelova láska k ružencu ako aj pripútanosť k Najsvätejšej Matke jeho vekom rástli. Láska k Ježišovi naplnila chlapca túžbou po prvom svätom prijímaní. Jeho matka požiadala pastora a ten s tým súhlasil. A tak ho začal vyučovať. Keď mal šesť rokov, pristúpil k prvému svätému prijímaniu oveľa skôr než chlapci v jeho veku.

Okrem toho našiel v sebe rozvíjajúcu sa túžbu zapojiť sa do náboženského života. Jeho pastor a mama ho poslali do Huu-Bang, kde sa mal stať členom malého kláštorného spoločenstva. Otec Joseph Nha prijal Marcela do predškolského seminára. Stal sa kandidátom kňazstva spolu s ďalšími mladými chlapcami, ktorí dostávali pokyny od starších v kláštore.

Na začiatku Marcel prekypoval entuziazmom. Chcel sa stať kňazom, tak čo by mohlo byť lepšie? Ale zlý démon a žiarlivosť sa proti nemu postavili, a tak sa začalo utrpenie mladého Marcelom.

Bol dobrým študentom, tvrdo pracoval, bol láskavý a veľkorysý a plnil si všetky svoje povinnosti. Správca farnosti ho neustále dával za príklad pre ostatných chlapcov. Mladé Marcelovo správanie začalo odhaľovať nepríjemné, neúctivé a dokonca pohoršujúce správanie niektorých starších chlapcov. Študentom sa nepáčil Marcel ako príklad a začali naňho intenzívne žiarliť.

Jeden z katechétov, pán Vinh, bol vedúci krúžku. Marcelovi odoberal jedlo, vzal mu ruženec a páchal všetky druhy diabolských útokov na svätého mladíka. Marcel vlastne niekoľkokrát utiekol a hľadal lepšie prostredie. Majster Vinh bol nakoniec odhalený a z kláštora ho vyhnali. Marcel však sám odišiel počas Vianoc v roku 1941.

Veci sa skomplikovali, keď oblasť Marcelovej rodnej dediny zasiahli dva cyklóny. Tie ju úplne zničili a priviedli celý kraj k chudobe. Jeho otec sa v stave zúfalstva utiekal k alkoholu a hazardným hrám. Marcelov starší brat Liet oslepol a celá rodina začala vyčítať Marcelovi, že opustil kláštor. Sestra ho dokonca obviňovala, že rodinu priviedol do nešťastia vlastným zlyhaním.

Úbohý mládenec opustil svoj dom a na istý čas bol z neho bezdomovec. Žobral o jedlo. Napokon sa vrátil domov a mama ho donútila vrátiť sa späť do kláštora. Vrátil sa, ale opäť ho opustil po dvoch mesiacoch.
Veci sa v roku 1942 zmenili. Priateľ mu pomohol dostať sa na seminár v Lang-Son. O šesť mesiacov neskôr seminár zavreli a Van bol prijatý do farnosti sv. Terézie Ježiška v Quang-Uyene. Spravovali ho dvaja dominikánski kňazi. A tak sa stalo, že jedného dňa bol Marcel vedľa stola zahádzaného knihami.

Poprosil Boha, aby mu pomohol nájsť vhodnú knihu na čítanie. Zatvoril oči, siahol do hromady a vytiahol kópiu príbehu o duši sv. Terezky. Nikdy o nej nepočul, ale jeho život sa mal vtedy navždy zmeniť.
Začal čítať Príbeh duše. Veľmi pritom plakal, lebo ho úplne pohltila jednoduchosť Terezkinej lásky k Ježišovi. Po čase sa jeho úcta k sv. Terezke zintenzívnila.

Terezka sa mu mnohokrát zjavila. Stala sa jeho učiteľkou, neustálym spoločníkom a dokonca ho nazývala „malým bratom“. Povedala mu, že nikdy nebude kňazom, ale že sa má stať „skrytým apoštolom lásky“, ktorý bude kľúčovým zdrojom duchovnej podpory pre kňazov misionárov. On sám sa mal stať „srdcom kňazov“.

Po porážke Francúzov v Dien Bien Phu sa brat Marcel dobrovoľne prihlásil ku komunistickému Severnému Vietnamu. Zatkli ho 7. júla 1955 a 10. júla 1959 zomrel vo väzení. Mal 31 rokov. Jeho „veľká sestra“, Terezka, čakala určite naňho s otvorenou náručou. V roku 1997 bol vyhlásený za Božieho služobníka a v súčasnosti pokračuje jeho beatifikačný proces. Boží služobník, brat Marcel, oroduj za nás.

zdroj: Aleteia

Tip na knihu: 120 zamyslení s Teréziou z Lisieux, Modlitby za kňazov, Lazár, poď (von)!. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.