Modlitba môže byť často ťažká, najmä keď sa modlíme doma. Nespočetné veci môžu odvrátiť našu pozornosť a nechávajú nás v domnení, či bolo naše modlenie niečo platné. Existuje mnoho rôznych rozptýlení. Každý pritom potrebuje na to svoje vlastné riešenie. Zatiaľ čo niektoré rozptýlenia môžu byť inšpirované Bohom, iné sú jednoducho na úrovni ľudskej mysle a vyžadujú si isté úsilie, ktorým ich môžeme odstrániť z hlavy.

Jedným zo spôsobov, ako môžeme obmedziť nepozornosť počas modlitby, je miesto, kde sa modlíme. Malo by ísť o priestor, ktorý nás k modlitbe povzbudzuje a pomáha vo vnímaní. Miesto našej modlitby sa nazýva „oratórium“. Toto slovo pochádza z latinského „orare“, čo znamená „modliť sa“ a najčastejšie sa používa v zmysle malej kaplnky. Najbežnejšie miesto pre nás modliacich je naša domácnosť. A keďže väčšina z nás nežije v blízkosti kostola alebo kaplnky, nemáme tak možnosť zastaviť sa každý deň v dome Pána.

Hlavnou výzvou k domácej modlitbe je zamerať pozornosť smerom k Bohu a odovzdať sa doňho. Nie je ľahké modliť sa, keď sedíte na gauči a pozeráte zapnutú telku alebo vnímate všetky tie detské hračky rozhádzané po podlahe. Preto je dôležité zariadiť si časť vášho domu, bytu alebo miestnosti a tu sa v tichosti pomodliť. Nazýva sa to „modlitbový kútik“. Aj katechizmus odporúča takúto prax.

Pre osobnú modlitbu to môže byť „modlitbový kútik“ so Svätým písmom a náboženskými obrazmi, aby sme tam boli „v skrytosti“ pred naším Otcom. V kresťanskej rodine takýto druh malého oratória (modlitebne) podporuje spoločnú modlitbu. (KKC, 2691)

Modlitbový kútik sa môže fyzicky nachádzať v rohu jednej z vašich izieb alebo jednoducho na mieste, ktoré je trochu oddelené od zhonu domácnosti. V skutočnosti existujú nekonečné možnosti. Východní kresťania zachovávajú túto tradíciu vytvorením „ikonového kútika“ pre súkromnú či rodinnú modlitbu. Umiestňujú tu niekoľko ikon a vytvárajú si tak posvätný priestor. Keď plánujete venovať konkrétnu časť vášho domu modlitbe, je vhodné zariadiť ho rôznymi náboženskými predmetmi. Môže to byť niekoľko kúskov vašich obľúbených náboženských umeleckých diel, sviečky, ktoré budete páliť, alebo dokonca kadidlo, ktoré vôňou napĺňa dom spolu s modlitbou.

Nech je to čokoľvek, kľúčom je mať úmysel. Premýšľajte o tom ako o spôsobe pozvať Boha do vášho domu a venovať konkrétnu časť vášho príbytku modlitbe. Týmto spôsobom môžete znížiť niektoré rozptýlenia, ktoré zažívate počas modlitby a zamerať pozornosť na Boha, nie na hromadu bielizne, ktorá sa na vás pozerá.

Na tému domácej kaplnky alebo oratória hovorí Leila Lawler, ktorá spolu s Davidom Claytonom vydala sprievodcu pre vytvorenie modlitbového kútika. Vytvorenie malého oratória v domácnosti povedie k hlbšej účasti na modlitbe a napokon aj liturgii, hovorí Clayton.

Kto má priestor alebo čas na oratórium?

Autori tvrdia, že všetci.

Prečo by sme mali mať doma miesto na modlitbu? Nestačí len kľačať vedľa postele?

Clayton: Ideálom je modlitba, ktorá pohltí duchovne i materiálne celú osobu. To je dôvod, prečo Cirkev vždy podporovala primerané používanie obrazov, hudby, kadidla a telesné držanie tela (t. j. v stoji, v kľačaní a pod.), ako aj usmerňovanie našich myšlienok k Bohu. Ak sú vonkajšie prejavy skutočné, vedú vnútornú dispozíciu k hlbšej účasti na liturgii a modlitbe. Obrázky nám nielenže potešia oči, keď sa modlíme, ale tiež nám pomáhajú v modlitbe sformovať predstavivosť. Takže ak sa zvyčajne modlíme pri vizuálnych vyobrazeniach či už s otvorenými či zatvorenými očami, v našej fantázii sa budú vynárať pekné obrazy omnoho pravdepodobnejšie.

Ďalším dôvodom je, že keď sa modlíme spôsobom, ktorý harmonizuje matériu a duchovno, máme k dispozícii vzor na to, aby všetko, čo robíme v každodennom živote, bolo v súlade s formami liturgie.

Mnohí by mohli povedať: „Nemám miesto na modlitbový kútik.“ Čo im na to poviete?

Lawler: Termín „modlitbový kútik“ môže u niekoho neúmyselne vyvolávať isté obmedzenia. Tu máte pohľad na to, čo nás priviedlo k názvu knihy „Malé oratóriá“. Oratórium znamená miesto modlitby a malý znamená málo niečoho – teda osoba, ktorá chce mať doma určité miesto na modlitbu, chápe, že to môže byť vo forme modlitbového stolíka, kútika s ikonami alebo miesta niekde na krbovej rímse. V knihe sme úmyselne publikovali mnoho malých kresieb, ktoré navrhujú jednoduché miesta pre oratórium. Dokonca aj v malom apartmáne to môže byť malá časť kuchynskej linky, kde máte sviečku, krucifix a sošku Panny Márie – a to je „malé oratórium“ pre takýto domov. Mohla by to byť aj neveľká ikona na stole v kancelárii. Takže skutočne povzbudzujeme každého, aby sa modlil a našiel práve to správne miesto pre svoje modlitby.

Môžeme si dnes vytvoriť modlitbový kútik? Vyžaduje si to čas?

Lawler: Myslím, že odpoveď na túto otázku závisí od toho, či máte nejaké náboženské obrázky poruke. Vždy hovorím, že ak máte sviečku a kríž, môžete začať ihneď. Väčšina ľudí má niekoľko predmetov, ktoré si zhromaždia na rohovej poličke alebo malom stolíku. To je skvelý štart k domácemu oltáriku. Takže prečo nezačať? Jednoduché a skromné oltáriky sú krásne.

Existuje správny a nesprávny spôsob, ako vytvoriť modlitbový kútik?

Clayton: Na to je jednoduchá odpoveď: to, čo podporuje dobrú modlitbu a uctievanie, je správne, zatiaľ čo čokoľvek, čo ju narušuje, je nesprávne. Hoci neexistujú žiadne presné a rýchle pravidlá, existujú tradície, ktoré nám odovzdali generácie pred nami. Tie nám dosvedčujú, že niektoré rozloženia a obrazy pomáhajú väčšine ľudí. Takže v súlade s tým by sme mali mať v našom modlitbovom kútiku tri základné obrazy. V centre by bol trpiaci Kristus. Potom na ľavej strane obraz Panny Márie. Na pravej strane obraz osláveného Krista – môže to byť Kristus Kráľ alebo tvár vzkrieseného Krista, ako ho poznáme z tradičného obrazu zvanom Mandylion. Každá domácnosť je veľmi osobitá. Podľa Benedikta XVI. je pre liturgiu najvhodnejší ikonografický, gotický a barokový štýl.

Aké máte tipy pre niekoho, kto chce posilniť vlastnú modlitbu?

Lawler: máme dve obdobia, ktoré sú veľmi vhodné pre nový štart v živote modlitby – advent a pôst. Počas adventu som osobne pripravený „robiť viac“. Aj deti sú veľmi otvorené pripravovať sa na príchod Ježiša s odhodlaním modliť sa. Veľmi jednoduchou tradíciou je adventný kalendár (najlepšie s jednoduchými staromódnymi obrázkami a veršami z Písma) či adventný veniec (deti sa môžu striedať v zapaľovaní sviečok, pričom spievajú rôzne piesne). Advent je najpriaznivejším časom na stretávanie sa v našom malom oratóriu k vešperám (večerným modlitbám) alebo kompletóriu (modlitba pred spaním) – alebo dokonca skrátená verzia ktoréhokoľvek z týchto modlitieb z liturgie hodín.

Tip na knihu: Modlitba, naša najhlbšia túžba, Svätá Monika: Moc vytrvalej modlitby, 15 minút s Ježišom. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.