Minulú nedeľu (13. nedeľa, rok B) sme sa v čítaní dozvedeli, že Boh nenávidí utrpenie a smrť. V túto nedeľu (14. nedeľa) nám čítania vysvetľujú, prečo Ježiš stále prijíma utrpenie a žiada kresťanov, aby urobili to isté. Je to paradox: Boh vie, že utrpenie a smrť zlomí naše srdcia – ale tiež vie, že naše srdcia musia byť „zlomené“.

Nedeľné evanjelium nám rozpráva, ako sa s Ježišom zaobchádzali tí, ktorí boli najbližšie pri ňom. Ježiš prišiel do svojho rodného mesta a začína učiť, ale tamojší obyvatelia a dokonca ani jeho príbuzní neveria. „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome,“ hovorí Ježiš. Jeho vlastná rodina ‘sa naňho urazila’ a Ježiš ‘bol prekvapený nedostatkom viery’. To isté sa stáva i nám – zažívame Ježiša ako bežného a všedného namiesto toho, aby sme ho vnímali ako radikálneho a fascinujúceho.

Prvé čítanie nám hovorí, prečo sa to stalo: Naše srdcia sú zmätené. Boh posiela proroka Ezechiela, aby hlásal posolstvo pokánia Izraelitom, ktorí odmietali svoju vieru. „Syn človeka, ja ťa posielam k Izraelovým synom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni aj ich otcovia mi boli neverní až do tohoto dňa. Sú to synovia s bezočivou tvárou a zatvrdnutým srdcom.“ hovorí Boh. Úloha Ezechiela je nevďačná. Musí oznámiť tvrdé posolstvo bez ohľadu na to, či ho prijmú alebo odmietnu. Pán hovorí: „A oni, či už ťa počúvnu alebo odmietnu – lebo je to odbojný dom –, nech vedia, že bol uprostred nich prorok.„

Toto je problém, ktorému Boh čelil v priebehu časov. Chce doručiť posolstvo ľuďom, ktorí ho časom odsunuli nabok. Mojžiš čelil Izraelitom, ktorí boli šťastní v otroctve. Ježiš čelil židovskej komunite, ktorá si vydobila mier porobou. Je to niečo podobné, ako by ste sa snažili alkoholika presvedčiť, že môže žiť bez alkoholu – alebo presvedčiť mladého muža, že žena, s ktorou sa stretáva a o ktorej je presvedčený, že ju miluje, nie je preňho dobrá.

Boh sa musí s nami vyrovnať tým istým spôsobom, ako s týmito ľuďmi. Alkoholik musí naraziť na dno a zamilovaný muž musí zažiť zlomené srdce.

Sv. Pavol popisuje, ako tento proces funguje

Druhé čítanie opisuje, ako Boh dal Pavlovi zvláštny dar po tom, čo mu ukázal víziu neba.

„Bratia, aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval.“ Pavol prosil Pána, aby ho zbavil tohto tajomného utrpenia. Boh ale odmietol hovoriac „sila sa dokonale prejavuje v slabosti.„

Boh uchránil Pavla pred osudom, ktorým prešla Ježišova rodina, tým, že mu bol „daný osteň do tela.“ Ten mu nedovolí, aby pred Ježišom spohodlnel, pretože nedokážeme dať dohromady Ježiša a ľahký život. Musíme sa naučiť, že život s Ježišom v tomto hriešnom svete je utrpením, ale život bez neho je horší.

Inšpirujme sa športom

Skutočnou hodnotou športu je vedomie, že bolesť nie je tou najhoršou vecou, ktorá sa vám môže stať. Je lepšie prežiť bolesti, než byť nečestní. Ak chcete vyhrať v športe, musíte byť ochotní vytrhnúť samého seba z pohodlia, tvrdo pracovať a prejsť cez bolesť. Robíme to nie preto, že milujeme utrpenie, ale preto, že chceme zažiť úspech. Rovnako to platí aj v kresťanskom živote. Vieme, kam povedie pohodlný život – k životu venovanému komfortu. K životu, ktorý nepozná Ježiša Krista ako najväčšie dobro na zemi. Prijímanie kríža na druhej strane mení všetko.

Sv. Ján Mária Vianney zdôrazňoval, aby sme svoj kríže zjednocovali s naším Pánom, lebo nás očisťujú, oddeľujú od tohto sveta, odstránia všetky prekážky z našich sŕdc, pomáhajú mám prechádzať životom tak, ako nám most pomáha prejsť cez vodu. Strach z kríža je horší než samotný kríž. A ak zažijete zlomené srdce, Boh sa postará, aby ho zacelil.

Tip na knihu: Skroť svoje nepokojné srdce, Milovaná taká, aká si, Plná Božia výzbroj. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.