V roku 610 začal Mohamed verejne hlásať akési zjavené posolstvá od anjela Gabriela, ktoré naštartovali nové hnutie známe dnes ako islam. Historické postoje a názory o náboženstve však neboli také, ako ich poznáme dnes. Možno vás prekvapí, že stredoveké kresťanstvo skutočne nazvalo islam kresťanskou herézou a tento názor platí až podnes.
„Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. … Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.“ (Mt 24, 11-12; Mt 24, 24).
Počas raného stredoveku, ktorý nasledoval v čase prvého šírenia islamu, nazeralo kresťanstvo na islam ako na herézu a Mohameda vnímali ako falošného proroka. Na konci neskorého stredoveku bol islam považovaný za pohanské učenie a Mohamed sa považoval za hlásateľa inšpirovaného satanom. Názor ľudí sa mierne zmenil po tom, čo islamská ríša prestala byť akútnou vojenskou hrozbou pre Európu. Stojí za zmienku, že Mohamedov strýko bol asýrskym kresťanským mníchom, ktorý sa volal Sergia a zastával rôzne kacírske názory vrátane prvkov arianizmu a nestorianizmu. Vďaka tomuto príbuznému sa Mohamed nechal inšpirovať Starým a Novým zákonom.
Najstarším zástancom názoru o islame ako kresťanskej heréze bol svätý Ján Damascénsky, muž priamo z epicentra islamskej expanzie v Damasku, ktorý bol svedkom toho, ako sa islam formoval a prispôsoboval od svojich prvopočiatkov. Dôkaz nájdeme v jeho spisoch, kde cituje súru, ktorá sa už ale vo všeobecnosti nenachádza v dnešnom existujúcom koráne.
Vo svojej dogmatickej práci Prameň vedomia, venuje časť práce téme kacírstva. Zatiaľ čo väčšina kapitol sa v niekoľkých krátkych riadkoch zaoberá herézami, záverečná kapitola sa skladá z mnohých odsekov venovaných heréze izmaelitov (arabský kmeň odvodzujúci svoj pôvod od Izmaela, Abrahámovho syna) – prvému kresťanskému apologetickému vyvracaniu islamu.
V tejto základnej práci kresťanskej apologetiky o islame označil sv. Ján Damascénsky Mohameda za „falošného proroka“ a „Antikrista“. Svätec tu potvrdzuje, že Mohamed si vytvoril svoju vlastnú herézu.
„Od tej doby až do súčasnosti sa v ich strede objavil falošný prorok menom Mohamed. Tento človek si vytvoril vlastnú herézu po tom, čo zakúsil Starý a Nový zákon a po rozhovoroch s ariánskym mníchom. Prenikol medzi ľudí a získal si ich vďačnosť prejavovaním zdanlivej zbožnosti. A tak rozširoval knihu, ktorá mu bola “zoslaná z neba”. V nej položil nejaké smiešne tvrdenia a dal ju ľuďom na uctievanie“. (z knihy Heréza Izmaelitov)
Mohamed použil biblické správy z druhej ruky – od niektorých kresťanov v Arábii. Avšak títo kresťania boli neortodoxní a dnes by boli považovaní za gnostikov. A tak má islam svoje korene v biblických nedorozumeniach, keďže biblické preklady boli v tom čase dosť zriedkavé či na nízkej úrovni a väčšina arabských gnostických kresťanov nepoznala Bibliu ako Sväté písmo
Svätý Tomáš Akvinský v Summa Contra Gentiles poznamenal, že Mohamed prebral veľa svojich myšlienok z prekrútených príbehov a učení Starého a Nového zákona, pričom bibliu zakázal svojim nasledovníkom čítať.
„Napokon, žiadne božské skutky prorokov v predchádzajúcom veku mu nepriviedli svedkov. Zničil takmer všetko učenie Starého a Nového zákona príbehom plným bájok. Preto pomocou ľstivých metód zakázal svojim nasledovníkom čítať staro- a novozákonné knihy, inak budú usvedčení z klamstva.“
Vo svojej knihe Veľké kresťanské herézy, predpovedal Hilaire Belloc budúci nárast islamu. Taktiež označuje islamské náboženstvo za kresťanskú herézu. Belloc konštatuje, že islam začal prekrútením kresťanskej viery a dodal:
„Začalo to ako kacírstvo, nie ako nové náboženstvo … Bolo to prekrútenie kresťanského náboženstva … prispôsobenie a zneužitie kresťanskej viery.“
Mohameda nazýva heretikom, ktorý hoci nie je rodeným katolíkom, vyučoval heretickú doktrínu, ktorá čerpala z katolíckej viery.
„Hlavný heretik, sám Mohamed, nebol, podobne ako väčšina heretikov, katolíkom od svojho narodenia. Vyšiel od pohanov. Ale to, čo vyučoval, bola príliš zjednodušená hlavná katolícká doktrína. Žil iba na hranici veľkého katolíckeho sveta. Svoj vplyv rozsieval všade okolo seba a do území, ktoré navštevoval na svojich cestách, zasieval svoje presvedčenia.“
„Takže samotným základom jeho učenia bola len základná katolícka doktrína, jednota a všemocnosť Boha. Ale ústredným bodom, kde jeho nová heréza zasiahla smrteľným úderom proti katolíckej tradícii, bolo úplné popretie vtelenia. Učil, že náš Pán bol najväčší zo všetkých prorokov, ale stále je len prorok, muž ako hocikto iný. Učenie o Najsvätejšej Trojici úplne vylúčil.“
Belloc ďalej vysvetľuje, že je islam založený na zjednodušení pravdivých katolíckych doktrín a toto zjednodušenie prinieslo kresťanskú herézu do formy islamu.
„Inými slovami, Mohamed, podobne ako mnoho menších heretikov, založil svoju herézu na zjednodušení… Zjednodušenosť bola teda základom celej náboženskej záležitosti a keďže všetky herézy čerpajú svoju silu z nejakej skutočnej doktríny, mohamedánstvo si vydobylo silu zo skutočných katolíckych doktrín, ktoré si zachovalo.“
Tip na knihu: Asia Bibi: Konečne na slobode!, František Saleský: Posol Božej múdrosti, 40 dôvodov, prečo som katolík. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.
