Tieto chyby tvoria v skutočnosti 6 výhonov z rovnakého koreňa a tým je odmietnutie Božieho dobra.

Evanjelium hovorí:

„Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.“ (Matúš 12,32)

Táto desivá výstraha sa týka hriechu odmietania Božej milosti; je to odmietnutie Božej ponuky spásy – úplné odmietnutie Božieho pôsobenia, neustáleho pozývania i varovaní Ducha Svätého.

Vôľa človeka, ktorý by mohol spáchať tento hriech, je tak vytrvalá, že nechce Božie milosrdenstvo a odmieta jeho dobrotu.

Hriech proti Duchu Svätému je teda “neodpustiteľný”, práve preto, lebo je to sám hriešnik, ktorý bráni Bohu, aby mu odpustil. Ako Boh rešpektuje slobodu, s ktorou nás stvoril, rešpektuje aj rozhodnutie hriešnika pevne odmietnuť odpustenie.

Pápež, svätý Pius X. vo svojom katechizme učil, že existuje šesť prvkov hriechu proti Duchu Svätému:

1. Zúfalstvo v spáse. Tento stav nastáva, keď človek stráca nádej na spásu súdiac, že jeho večný život je už stratený a že je odsúdený ešte pred samotným súdom. Vníma Božie milosrdenstvo ako malé. Je to rovnaké ako neveriť v Božiu spravodlivosť a moc.

2. Predpoklad v spáse. Tento stav duše znamená, že človek pestuje vo svojej duši myšlienku svojej vlastnej dokonalosti, prechováva si pocit hrdosti a pýchy. Verí, že jeho spása je zaručená tým, čo už urobil.

3. Odmietanie pravdy. Takej pravdy, ktorú ako takú uznáva cirkevné učenie. Keď človek neprijme pravdy (dogmy) viery, ani po vyčerpávajúcom vysvetlení doktríny, je to hriech kacírstva. Tým považuje svoje osobné porozumenie za väčšie a lepšie, ako je to v Cirkvi a v učení Ducha Svätého, ktoré pomáha Svätému Magistériu.

4. Závisť Božích milostí u blížneho. Ide o postoj k milostiam, ktoré Boh dáva iným ľuďom. Závisť je pocit nespokojnosti, ak niekto iný získal niečo dobré, hoci závistlivý jedinec to už sám vlastní, alebo by to mohol časom získať. Je to akt, keď nechceme, to čo je dobré pre nášho blížneho. S týmto hriechom sa sami stávame sudcami sveta. Odporujeme Božej vôli. Búrime sa proti zákonu lásky k svojmu blížnemu.

5. Tvrdohlavosť v hriechu. Znamená pevnú vôľu pokračovať v omyle dokonca aj po tom, ako dostal človek svetlo a pomoc Ducha Svätého. Stav nastáva, keď človek vytvorí vlastné kritériá pre etický úsudok, alebo jednoducho neprijme žiadnu etiku a tým sa oddeľuje od Božej vôle a odmieta spasenie.

6. Konečná nekajúcnosť. Býva výsledkom odmietania Boha počas celého života. Stav nastáva, keď človek pretrváva v omyloch až do úplného konca. Je to ekvivalent zasväcovania sa Kristovmu protivníkovi. Aj v hodine smrti takýto človek odmieta pokoru voči Otcovi. Neotvára sa pozvaniam Ducha Svätého.

Tipy na knihy: Litánie k Duchu Svätému s rozjímaniami, 100 modlitieb k Duchu Svätému, Novéna k Duchu Svätému: Prosba o jeho sedem darov, Sedem darov Ducha Svätého pre dušu